Nič neukazuje viac Ficovu bezmocnosť s vládnutím ako jeho postoj k lekárskej kríze. Ešte sa chvíľu mohlo zdať, že nezáujem je politickou stratégiou, ako na seba nenalepiť negatívne následky krízy. Ale od určitého momentu mu jeho neochota konať viac škodí, ako prospieva.
Vlastný alibizmus vyšpičkoval vyhlásením o konflikte záujmov, pretože ho lekári operovali. Len pripomeňme, že to mu neprekážalo, keď napríklad kritizoval Šaškovu predchodkyňu Zuzanu Dolinkovú.
Verejný priestor mu už druhý deň dáva najavo, že s takýmto argumentom by okamžite musela podať demisiu celá vláda. Taraba chodí do lesa, Kaliňák vyrába zbrane, ešte aj tá Šimkovičová sa o kultúru obtrela. Všetci majú konflikt záujmov?
Fico nikdy doteraz nebol v takejto situácii. V opozícii vždy odbory využíval aj na pomerne nevyberané útoky proti vláde – či už Radičovej, alebo Hegerovej. Teraz zažíva presne to, čo vždy burcoval – tvrdú pozíciu odborov voči vláde. A ukazuje sa, že je úplne bezmocný a bezradný.
A len pripomeňme, že za lekármi čakajú ďalší zdravotnícki zamestnanci, potom učitelia, potom zamestnanci štátnej správy, po kolapse fondov sa definitívne vzbúri kultúra.
Keby nešlo o životy, Ficovi by sme aj popriali pekné Vianoce a trochu oddychu. Lebo ho čaká veľmi ťažký rok.
