V deväťdesiatych rokoch v Dunajskej Strede prišiel do baru chlap a na barovú dosku položil krátku strelnú zbraň. Barmanke oznámil, že ak mu nepripraví také isté palacinky, aké mu robievala jeho mama, je po nej.
Dievča vedelo to isté, čo v tom bare všetci: keby tam polícia vkročila hoci aj v tom momente, osobnú bezpečnosť nikoho z prítomných by to nijako nezvýšilo, lebo polícia a hrubokrký zločin boli skupiny, ktoré sa viac-menej prekrývali a v tomto okrese podstatne viac ako menej. Zároveň to bol verejne známy fakt.
Takto alebo podobne to vyzerá vždy, keď politická moc zneužíva políciu ako osobnú bezpečnostnú službu a ako odmena slúži ulica ponúknutá ako na tácke: berte si, čo chcete – peniaze, autá, dievčatá.
Následkom je významne znížená bezpečnosť obyvateľstva. Mnohí si však už nepamätajú to zúfalstvo z bezprávia, lebo vďaka šialenému úsiliu sa tento trend od prelomu tisícročí pomaly podarilo obrátiť.
Možno si však ľudia spomenú, keď sa opäť začnú stávať nechránenými obeťami kohokoľvek, komu vláda novelizáciou trestných kódexov dala najavo, že sa opäť môže bezbreho lúpiť, korumpovať a pestovať ďalšie užitočné činnosti.
Kočner si cez Luxemburg prebíja cestu na slobodu. Prelom môže nastať v budúcom roku Čítajte Označovať policajtov a prokurátorov, ktorí reálne pozatvárali mafiánov, za zločincov je samozrejmosťou.
Možné prepustenie Mariana Kočnera ako vedľajší účinok novely Trestného zákona mnohých ľudí prekvapilo. Lenže katastrofy mávajú následky, medzi ktorými sa nedá si vyberať.
Európsky súd pre ľudské práva totiž tvrdí, že vždy sa má použiť tá právna úprava, ktorá je pre dotyčného človeka najpriaznivejšia. Ak nám teda dáva zmysel pustiť z výkonu trestu odsúdených pre marihuanu, musí nám dávať zmysel aj prepustenie Kočnera, lebo práve vykonávajú tresty v takej dĺžke, ktorú už zákonodarca skrátil.
