Pripravuje Peter Pellegrini puč a plánuje prezidentskú úradnícku vládu? Predseda Andrej Danko takto vidí hlavnú politickú udalosť budúceho roka a zároveň sa o možných predčasných voľbách čoraz častejšie hovorí v politických kuloároch.
Danko krátko pred Vianocami obvinil Pellegriniho, že práve on stojí za jesennou rebéliou niektorých poslancov Hlasu, ktorí opakovane nepodporili viacero koaličných návrhov vrátane zákonov o športe z dielne SNS, ale aj ďalšie návrhy. Podľa Danka ide o „vážnu hru, ktorá speje k jedinej veci, aby sme mali úradnícku vládu“.
„Ak bude musieť Robert Fico budúci rok na jeseň žiadať o dôveru a takýto Migaľ a podobní ľudia, ktorí ho bytostne nemajú radi a vymýšľajú si konflikty, mu dôveru nedajú, tak príde úradnícka vláda,“ vyhlásil Danko. „A potom z prezidentského paláca budú riadiť celý štát.“
Pellegrini mu odkázal, že „ani nerozmýšľa, ani sa nepodieľa, ani nemá v pláne, ani nemá chuť vyvolať pád vlády a vymenovať vlastnú úradnícku vládu. „Máme dosť iného na práci, ako organizovať nejaký puč vo vládnej koalícii,“ dodal.
Andrej Danko však nie je sám, ktorý spomína pád vlády. O skoršom konaní volieb opakovane hovoril aj samotný Robert Fico, ktorého neunavuje len neschopnosť Danka upratať si poslancov okolo Rudolfa Huliaka, ale v skutočnosti čoraz viac aj samotné vládnutie. A predčasné voľby otvorene očakáva aj poslanec Smeru Vladimír Baláž.
Ako to však je reálne s vládnou krízou, úradníckou vládou, o ktorej rozpráva Danko, alebo s predčasnými voľbami, ktoré sa čoraz častejšie skloňujú v politických kuloároch?
Čítate newsletter Kontext Jakuba Fila. Ak ho chcete v budúcnosti dostávať do e-mailu, prihlásiť sa môžete kliknutím na tento odkaz.
Predčasné voľby sa skloňujú neustále, no ich pravdepodobnosť býva nízka
Stále platí, čo sme si už na tomto mieste hovorili. Predčasné voľby z hľadiska politickej logiky a pozície vládnych strán sú málokedy zmysluplnou možnosťou. Axiómou politiky je získať a udržať moc.
Vládna koalícia Smer, Hlas a SNS však má za sebou v skutočnosti ťažký rok, aj keď sa to vzhľadom na aktívne šikanovanie všetkých nesúhlasiacich nemusí zdať. Podarilo sa jej prijať z jej pohľadu dve kľúčové série zákonov, a tými sú trestná novela a konsolidačný balíček.
No v uplynulom roku prišla o funkčnú väčšinu v parlamente, čelí naozaj veľkému a vážnemu štrajku lekárov, pridávajú sa učitelia, v budúcom roku bude čeliť aj následkom nie úplne podarenej a nezmysluplnej kvázi konsolidácie a v budúcom roku na základe ústavného zákona povinnému hlasovaniu o dôvere. A tak budúci rok naozaj môže znamenať silné politické otrasy.
Vláda na Slovensku môže padnúť troma spôsobmi. Prvým je, že premiér sám od seba podá demisiu. Druhým je vyslovenie nedôvery vláde, ktoré môžu iniciovať poslanci, zvyčajne opoziční. Tretím je spojenie hlasovania o nejakom zákone s hlasovaním o dôvere vláde, tento krok zvyčajne robí premiér.
Fico o demisii priamo nehovorí, ale už ju pripustil
Robert Fico už naznačil, že v prípade pretrvávajúcich sporov v koalícii si vie predstaviť aj iný termín volieb ako po riadnom skončení volebného obdobia v roku 2027.
Dlho bolo ťažko predstaviteľné, že by sa Fico sám a dobrovoľne vzdal moci. Po svojom páde v roku 2018 sa o ňu dlho a intenzívne usiloval a predsa len chápe, že veľká časť voličov neodpúšťa, keď politikovi deleguje moc a on s ňou nakladá ľahkovážne.
Ficovi sa však autenticky nechce. Lekári vo výpovediach? On je vraj v konflikte záujmov, pretože ho vraj operovali. No to áno, ale s týmto argumentom ho nebudú zaujímať ani učitelia, lebo chodil do školy. Ani pekári či potravinári, pretože veď sa stravuje.
Niežeby Fico skutočne nechcel vládnuť. On by bol rád tým revolucionárom, ktorému tlieskajú davy na proticovidových demonštráciách alebo sa uškŕňa, keď Blaha roztlieskava dav, aby skandoval, že prezidentka je kurva. Fico by chcel byť obľúbený, keď posiela 13. dôchodky alebo na hraniciach chytá imigrantov. Keď mu tlieska aspoň internetový dav alebo pár stoviek pozvážaných dôchodcov v kultúrnom dome, kam esbéeska nepustí médiá.
On už nechce robiť praktickú politiku, bez ktorej je vládnutie nemožné – rozhodovať, mediovať, hľadať kompromisy alebo robiť nevyhnutné politické ťahy. No stále je málo pravdepodobné, že by sám podal demisiu.
Vyslovenie nedôvery alebo nevyslovenie dôvery
V situácii, keď vládna koalícia nemá jasnú väčšinu, môže opozícia prísť s návrhom na vyslovenie nedôvery premiérovi. Za takýto návrh by muselo hlasovať 76 poslancov, pričom opozícia ich dnes má 71.
Aj keď huliakovci alebo časť poslancov Hlasu okolo Migaľa nepodporuje niektoré koaličné návrhy, je dnes málo pravdepodobné, že by hlasovali spolu s opozíciou za pád vlády.
Vláda v osobe premiéra však môže požiadať aj o opätovné vyslovenie dôvery. Ak ju nezíska, má to rovnaký účinok ako vyslovenie nedôvery. Takýto krok väčšinou využíva premiér, keď chce donútiť poslancov, aby hlasovali za nejaký zákon a spojí hlasovanie s vyslovením dôvery.
