Autorka je poslankyňa NR SR za Progresívne Slovensko
Hovorilo sa o hobby horsingu, diskutovalo o koaličnej stabilite. Mimo záujmu koaličných politikov či médií prešiel parlamentom zákon, ktorý bude kľúčový pre dlhodobé smerovanie slovenského školstva.
A nie je to dobrá správa – novela vysokoškolského zákona schválená na tohtoročnej poslednej schôdzi parlamentu predstavuje pre slovenské univerzity veľký krok späť.
Minister Tomáš Drucker v tichosti posilnil záujmy ľudí v riadiacich a samosprávnych orgánoch vysokých škôl, kým verejný záujem utŕžil zásadné rany. Zvrátil predchádzajúcu snahu otvoriť naše univerzity svetu a priblížiť ich k štandardu vyspelých krajín.
Jeho zmeny uzatvárajú naše vysoké školy do zastaraných štruktúr a odrádzajú odborníkov aj študentov od toho, aby svoj potenciál rozvíjali doma.
Pohľad zvonka
Moderné krajiny zvyšujú kvalitu vysokých škôl tým, že posilňujú ich nezávislosť. Univerzity si nastavujú vlastné rozvojové ciele, vo vedení sú aj odborníci a odborníčky zvonka. Zväčša sú to významné vedecké osobnosti, predstavitelia umeleckej obce či praxe.
Tento otvorený prístup prináša iný pohľad na fungovanie škôl, skvalitňuje ich riadenie a zohľadňuje názory širšej verejnosti. Dobre riadené univerzity potom lákajú špičkových akademikov zo zahraničia, ktorí prinášajú inovatívne myšlienky, zlepšujú kvalitu výskumu a zvyšujú prestíž univerzít. Získavajú na tom všetky strany.
Keby to takto fungovalo na Slovensku, získali by sme aj my. Mohol by sa zvrátiť (alebo aspoň spomaliť) odliv talentov, keďže výskumníci a študenti by mali väčšiu motiváciu zostať a rozvíjať svoj potenciál na domácich univerzitách. Zároveň by to mohlo lákať našich úspešných krajanov pôsobiacich v zahraničí, aby sa vrátili.
Žiaľ, Druckerovo ministerstvo sa vydalo inou cestou. Namiesto transparentnosti a otvorenosti mení zloženie správnych rád vysokých škôl tak, aby ich opäť ovládali ľudia konformní s pohľadom a záujmami členov samosprávy škôl. Odborníci zvonka strácajú možnosť účinne ovplyvňovať chod univerzít.
Napríklad pri rozhodovaní o dlhodobom zámere vysokej školy, ktorý by mal zohľadňovať jej budúce smerovanie a potreby spoločnosti, budú zástupcovia verejnosti prakticky bezmocní. Potrebná nadpolovičná väčšina totiž ostáva v rukách členov zastupujúcich „vnútorné“ prostredie akademickej obce.
Rektor na dlhšie časy
Výber kandidátov na kľúčové pozície ako funkčné miesta docent či profesor bude pod kontrolou dekana, čo zvyšuje riziko klientelizmu. Kľúčové budú podmienky profesúr a docentúr našich univerzít, ktoré ľudia pôsobiaci v zahraničí alebo v praxi nemusia spĺňať. Pracujú totiž podľa iných výkonnostných parametrov.
Znižujú sa aj nároky na členov komisie. Pri výbere „áčkového“ človeka na miesto profesora môžu mať hlavné slovo „céčkoví“ odborníci. Takto nastavené pravidlá sťažia príchod odborníkov zo zahraničia či praxe a urýchlia odliv našich vlastných talentov, ktoré hľadajú podnetnejšie prostredie v zahraničí.
Novela obmedzuje právomoci akademického senátu tam, kde je jeho hlas dôležitý. Nebude s ním treba konzultovať niektoré dôležité strategické dokumenty, ako napríklad rozpočet vysokej školy, hoci jeho členovia by mohli priniesť dôležité podnety a postrehy od ľudí, ktorých zastupujú.
To výrazne znižuje transparentnosť a kvalitu riadenia školy, oslabuje demokratické riadenie univerzít a odstraňuje mechanizmy, ktoré chránia akademické prostredie pred centralizáciou moci.
Situáciu ešte zhoršuje predĺženie funkčného obdobia rektorov, čo koalícia presadila cez pozmeňovací návrh nového „odborníka“ na riadenie vysokých škôl poslanca Adama Lučanského. Táto zmena môže viesť k stagnácii a oslabeniu dynamiky vedenia univerzity.
Ak rektor zostáva vo funkcii príliš dlho bez transparentnej kontroly, zvyšuje sa riziko klientelizmu a obmedzenia plurality názorov. V tomto prostredí sa ťažšie presadzujú hlasy nových lídrov s inovatívnymi myšlienkami a nedokáže sa prispôsobiť zmenám v spoločnosti.
Univerzity neschopné konkurovať
Uzatváranie univerzít pred svetom a znižovanie transparentnosti ich riadenia neumožní slovenským univerzitám konkurovať medzinárodne uznávaným inštitúciám. Naopak, bude odrádzať odborníkov zo zahraničia, ktorí by mohli prispieť k ich rozvoju.
Naďalej tak budú zaostávať za svetovými štandardmi. Mladí ľudia nebudú mať ani len dôvod veriť, že kvalita vzdelávania sa u nás zlepší. Exodus talentovaných študentov a výskumníkov do zahraničia bude pokračovať, čo vážne zasiahne nielen naše vysoké školstvo, ale aj celú spoločnosť.
Ak chceme zvrátiť tento negatívny trend, potrebujeme otvorené univerzity, ktoré lákajú nielen študentov, ale aj špičkových odborníkov. Potrebujeme vedenie, ktoré reprezentuje všetkých aktérov a nie je pod kontrolou úzkej skupiny ľudí.
A predovšetkým potrebujeme, aby sa diskusia o budúcnosti vysokých škôl stala celospoločenskou témou. Keď už koalícia vyrieši najpálčivejšie témy – hobby horsing alebo ambície starostu z Očovej –, mohla by sa aspoň na chvíľu venovať aj tomu, ako má vyzerať budúcnosť slovenského školstva. Mladí a ďalšie generácie to ocenia.
