Autor je šéfredaktor českého denníka Právo
Pri čítaní knihy Petra Turchina o spoločenských katastrofách si musí človek vydýchnuť. Nevyhnutne si totiž urobí záver: v Európe sú dve krajiny, ktoré žiadna kríza nemôže zasiahnuť – Slovensko a Česko.
Takže ak máme nejaké problémy (ak ich budeme mať s Babišom), podarí sa ich vyriešiť, nevyvinú sa do vážnych kríz, trvajúcich aj desiatky rokov a končiacich sa revolúciou, občianskou vojnou alebo oboma zároveň.
Chudobnenie a veľa elity
„Dve najdôležitejšie sociálne sily, ktoré nám dali Trumpovo prezidentstvo a Ameriku priviedli na pokraj štátneho kolapsu, sú nadprodukcia elity a všeobecné chudobnenie,“ píše Peter Turchin v knihe Posledné dni.
Má na mysli prvé prezidentstvo Donalda Trumpa, kniha vznikla v roku 2023. Na aktuálnom príklade zhŕňa svoje poznanie, prečo sa štáty a civilizácie v histórii dostávali do kríz, zažívali katastrofy a často zanikli.
Emeritný profesor na univerzite v Connecticute Peter Turchin sa zaoberá komplexitou v historických spoločenských vedách. Na veľkých súboroch dát o prosperite a zániku civilizácií za desaťtisíc rokov ukazuje, ako sa tieto spoločnosti dostali do politickej krízy.
Čo sa teda stalo v USA?
„Dve generácie od 30. rokov 20. storočia zažili stály rast svojich reálnych miezd, čím sa dosiahla všeobecná, v ľudských dejinách bezprecedentná prosperita,“ pripomína autor. Lenže v 70. rokoch prestali mzdy stúpať, do roku 2010 sa ich hodnota znížila takmer na polovicu.
Ekonomika ako celok pritom ďalej rástla, ale bohatstvo sa presúvalo len hore – k ľuďom už bohatým. Počet Američanov, ktorí mali aspoň desať miliónov dolárov, sa zvýšil od roku 1983 z približne 66-tisíc na desaťnásobok – 693-tisíc v roku 2019.
„Všeobecné chudobnenie plodí nespokojnosť, ktorá sa nakoniec mení na hnev,“ zhŕňa Turchin. Môžeme si predstaviť robotníkov z fabrík takzvaného Hrdzavého pásu USA, ktorých hlasy dopomohli Trumpovi do Bieleho domu.
Čo je to však tá druhá sociálna sila vyvolávajúca krízy a spoločenské pády – nadprodukcia elity?
Časť bohatých ľudí sa vždy považuje za vhodných pre politické funkcie – chce získať moc, viesť štátne úrady. Lenže počet týchto funkcií je v posledných desaťročiach (nielen) v Amerike nemenný – zato počet bohatých ľudí sa prudko zvýšil. Na každú volenú funkciu vrátane prezidentskej je výrazne vyšší počet ašpirantov.
A tak sa napríklad výrazne zvýšili náklady na úspešnú volebnú kampaň. Priemerné financie nevyhnutné na získanie senátorského kresla vzrástli z necelých štyroch miliónov dolárov v roku 1990 na 27 miliónov v roku 2020.
„Do roku 2016 nás priviedla nadprodukcia elity k bodu zlomu, keď sa prestali dodržiavať pravidlá správania sa v politickej kampani,“ vysvetľuje Truchin. V republikánskych primárkach bolo v roku 2016 rekordných šestnásť kandidátov.
„Kandidáti súťažili, kto povie čudnejšiu vec, a vypadávali z nich divé vety, len aby zaujali novinárov a zostali v centre pozornosti, zatiaľ čo seriózni kandidáti v prieskumoch strácali a odstupovali,“ píše Truchin.
Tento bizarný proces podľa neho najlepšie zvládol práve Trump: „Prezidentský úrad Trumpovi zabezpečila kombinácia konfliktu v elite a jeho schopnosť usmerniť prúd všeobecnej nespokojnosti, ktorá bola rozšírenejšia a odolnejšia, než si mnohí ľudia uvedomovali.“
Ako to súvisí so strednou Európou? Chudobnenie, nespokojnosti a hnevu máme na Slovensku aj v Česku dosť a dosť. Ale nadbytok elity? Že by ľudí oprávnene patriacich na vrchol spoločnosti pribúdalo? Nie, nie.
V Česku majú dokonca prieskum, podľa ktorého elita ako spoločenská trieda vôbec neexistuje. Na Slovensku takéto skúmanie neprebehlo, ale letmý pohľad na súčasnú vládu a Národnú radu napovedá niečo veľmi podobné.
Vzostupy a pády
V dejinách Francúzska, Anglicka a Číny autor nachádza opakujúce sa vlny politickej nestability. Integračné (mier, sociálna stabilita, bohatnutie) a rozkladné fázy (chudobnenie, konflikty vnútri elity, revolúcia, občianske vojny) sa striedajú zhruba po sto rokoch.
Tak napríklad Francúzsko okolo roku 1300 dominovalo západnej Európe vojensky, politicky aj kultúrne, píše Turchin. Dvadsať miliónov obyvateľov, mocné kráľovstvo, parížska univerzita bola centrom vzdelania a filozofie, po francúzsky hovorila aj šľachta v Anglicku a v Uhorsku.
