Pred niekoľkými rokmi som v pozícii moderátorky nahrávala podcast o popôrodnej depresii. Naučil ma veľa o mentálnom zdraví žien po narodení dieťaťa a v rámci prípravy na rodičovstvo sme sa o tejto téme rozprávali aj s mojím partnerom.
Respondentka mi počas rozhovoru opisovala, ako si sama na sebe svoj depresívny stav neuvedomovala. Chcela som preto, aby si môj muž všímal akékoľvek neobvyklé prejavy, keď sa nám dieťa narodí, a upozornil ma na ne, keby som ich ja z akéhokoľvek dôvodu prehliadala.
Neuvažovala som vtedy nad tým, že v tom celom možno nebudem sama a zmeny vrátane tých nepríjemných nenastanú iba u mňa. Takže som predsa len prehliadla niečo dôležité – jeho. Až kým neprišlo na svet dieťa.
Prečo ho všetci ignorujú?
Keď sa náš syn narodil, ukázalo sa, že mám to šťastie byť členkou sociálnej bubliny, ktorú by si zaslúžila každá matka. V tejto bubline ľudia vedia, že keď sa žene narodí dieťa, okrem toho, že všetci chcú poznať podobizeň, meno a stav novorodenca, nie je to jediný dôležitý človek, na ktorého sa budú pýtať.
Blízke a blízki aj mňa bombardovali otázkami o tom, ako sa mám a cítim. Cítila som sa videná a dôležitá.
Lenže ešte stále to nie je dokonalá bublina. Začala som vnímať, že zatiaľ čo ja a dieťa sme boli ako pod žiarou reflektorov, môj partner dostal explicitnú otázku o tom, ako prežíva svoje čerstvé otcovstvo, iba minimálne. Prečo ho zrazu všetci ignorujú? pýtala som sa samej seba.
Len málokto z okolia sa opakovane zaujímal o jeho prežívanie. Hoci je otcovstvo jedna z najzásadnejších zmien v životoch súčasných mužov, novopečený otec je niekto, kto stojí historicky dlhodobo v úzadí ako tichý pozorovateľ.
A mňa vôbec neprekvapuje, že mnohí potom čelia pocitu, že sú menej potrební. Na vlastné oči som pritom už veľakrát aj u ďalších čerstvých otcov videla silné vlny emócií a nevídanú transformáciu na novú životnú rolu.
Aj muži potrebujú ísť viac do hĺbky
Otcovia sú podobne ako matky obvykle po narodení dieťaťa enormne šťastní, ale môžu byť aj mimoriadne vykoľajení a neistí, mať potrebu sa vyrozprávať, podeliť sa o svoje pocity, eufóriu, strachy aj únavu. Aj preto je viac ako žiaduce, aby nestáli v úzadí a dostávali viac pozornosti. No aj pomoc, podporu, vypočutie aj spoločnú radosť, ak ich potrebujú.
Neklaďme im len klišéovité otázky, ako sa má malé a či sa ešte vyspia, keď chodia do práce, hahaha. Čo tak – ako sa cítiš v novej úlohe? Čo potrebuješ? Čo ťa najviac teší a ako si užívaš bábätko? Si tým, kým si si predstavoval, že budeš? Ako to celé prežívaš?
Som presvedčená, že aj muži potrebujú priestor na to, aby mohli ísť viac do hĺbky. Zaujímať sa o ich prerod môže prispieť k väčšej osobnej harmónii a mentálnej pohode v rodinách a tým aj v spoločnosti ako takej.
