Takmer rok po narodení môjho syna som si na internete prečítala zamysleniahodnú úvahu o materstve. „Získaš síce dieťa, no stratíš samu seba, prinajmenšom na určitý čas. Je to súčasť materstva, o ktorej nikto nehovorí. Táto strata identity je ťažká, osamelá a vyčerpávajúca, no nepotrvá navždy.“
Toto proroctvo znie univerzálne a často platí. Nie je to však celá pravda.
Predpokladám, že každá budúca matka ráta s tým, že sa jej život zmení a nová rola významne transformuje jej osobnosť – možno obrúsi, možno uhladí, naruší, potlačí, povzbudí, spestrí, prekvapí. Je však nemožné vopred určiť, čo z toho to bude, a tiež, ako dlho bude spomínaná „strata identity“ trvať.
Už dlhé roky predtým, než sa moje materstvo stalo realitou, som si vytýčila cieľ, ktorý by som opísala asi takto: nestratím sa v tom, čo príde. Moja rola bude stále aj o inom. Môj život a osobu budú definovať aj iné veci. Nepotlačím svoje ja, ale predovšetkým ho rozšírim a obohatím o niečo nové.
Bola a stále som odhodlaná nenechať sa pohltiť a nebyť takou materinskou verziou seba samej, ktorá by sa mi nepáčila. Takou, ktorú som neraz vídala u iných žien a ktorá im možno pristala alebo vyhovovala, no mňa desila. Nechcela som si po čase klásť otázku: kde som v tom všetkom ja a prečo som sa stratila?
Skrátka a dobre – rozhodla som sa moje mimomaterinské ja nepustiť k vode.
Ako sa nevymazať
Vstup do rodičovskej roly je, pochopiteľne, transformačný. Všetkým z nás, no obzvlášť tým ženám, ktoré dovtedy fungovali na plný výkon vo svojom povolaní, môžu náhle zmeny obrátiť život naruby. Ustúpi pracovný tlak a príde zodpovednosť oveľa väčšia – udržať pri živote iného človeka. Je to záslužná, krásna a náročná práca.
Lenže mnohé ženy sa zároveň potrebujú nanovo zorientovať v tom, kým sú alebo kým chcú byť. Napríklad, keď skáču z profesionálnej dráhy, mítingov, rokovaní, napĺňania cieľov, zarábania a úspechov k prebaľovaniu, kŕmeniu, uspávaniu a napĺňaniu základných potrieb dieťaťa. Stávajú sa expertkami na niekoho iného, no často prestanú byť expertkami na vlastné sny, záujmy a potreby.
Je to, samozrejme, dôsledok intenzity, ktorú materstvo prináša. Je však žiaduci? Chceme, aby matky akoby vymazali všetko to, kým boli, a začali ignorovať svoje potreby a túžby mimo materstva?
