Autorka je režisérka
Susedia vravia, že istý dedinčan sa jedného dňa podujal obúchať z fasády starú omietku. Pod ňou však bol kameň a jemu sa zapáčila myšlienka neomietnuť dom nanovo, naopak, starú omietku precízne odstrániť, vyšparchať, vybrúsiť.
Plynul deň za dňom a chlap bol od rána do večera zaujatý prácou. Tvrdil, že mu manuálna činnosť čistí hlavu. Jedného dňa mu poštárka priniesla doporučený list a ukázala na kolónku, kam mal vtesnať dátum a podpis.
Koľkého je, spýtal sa vraj. Dvanásteho, odvetila poštárka. Pán sa po pár sekundách pousmial. Prosím vás, a aký mesiac je vlastne? Poštárka mala pochopenie. Veď júl, riekla. Napísal príslušnú číslicu a zarazene vzhliadol. A rok?
Ešte chvíľku a čas sa pohne zo štvorky na päťku. Človek by nepovedal, čo všetko sa môže stať za jediný rok. Zomrel Alain Delon, Quincy Jones, aj Ľubo Paulovič. Muskova kozmická loď Starship uskutočnila piaty testovací let a do bratislavskej Petržalky konečne jazdí električka.
Anglický kráľ dostal rakovinu, na nášho premiéra bol spáchaný atentát. Špeciálna vojenská operácia Ruskej federácie na Ukrajine sa premenila na tri roky sa vlečúcu krvavú vojnu s naozaj mizivou nádejou na Očovský mier.
Sú miesta v našej krajine, v ktorých zastal čas. Nemyslíme tým iba špitály postavené ešte za cisára pána, v ktorých je po šesť postelí v jednej izbe, ani škôlky, kde sa personál nerozpakuje osloviť rodiča mamička, ba ani pohostinstvá, v ktorých „Cigánovi“ nenalejú.
