Dávno, ešte počas života v Bratislave, som sa ako mnohí psičkári na Silvestra poobede zabávala pokusmi vyžmýkať to moje zviera, ešte kým „to vypukne“. Keksík bol ten typ, že extrémne zle znášal nepochopiteľnú záľubu mnohých ľudí v robení hluku.
Robia to prostriedkami rovnako nepochopiteľne nazývanými „zábavná pyrotechnika“. Je to totiž asi také zábavné ako cholera, týfus a strelné zbrane dokopy.
Kráčame si tak so psíkom Keksíkom a oproti nám dvojica: rodič s dieťaťom. Pochvália pekného psíčka a niekoľko desiatok metrov od nás potom odpália akúsi veľmi hlučnú mrchavinu. Pekný psíček sa už len ťahá domov, ja sa hnevám, dvojica sa čuduje.
Vďaka oficiálnemu ohňostroju mesta Bratislavy som tiež videla, ako sa celé dezorientované kŕdle vtáctva roztrieskali o Dóm sv. Martina a sypali sa na Rudnayovo námestie.
Premenujme to na smutno-tragickú pyrotechniku s náznakom IQ testu: ľudstvo dávno vie, že je to odporná neekologická záležitosť s významnými toxickými emisiami, „vyváženými“ len utrpením bábätiek, zvierat a ich majiteľov. Ľudstvo to vie, ale zákazu zbytočnej škodliviny sa domáha dlhé roky.
Treba však oceniť, že už sme sa v tomto pohli. Naši súčasní psi sa už zákazu zrejme dožijú. Tým sa však jazykové problémy súvisiace so psami nekončia.
Ani jazykovo uvedomelá domácnosť si nemôže pomôcť a psa (aj ľudí) venčí. Ako zvyčajne, obrátime sa s dôverou na kodifikačné príručky. Tvrdia stále to isté, ako keď som chodila na vysokú školu a medzi mojich profesorov patril aj jeden z autorov Krátkeho slovníka slovenského jazyka.
Tam sa dočítame, že venčiť je správne, len ak psa ozdobíte vencom, ale to sa mi ešte nepodarilo. To, čo urputne chceme nazvať venčením, sa spisovne nazýva chodiť von (so psom), vetrať (psa), vyvádzať (psa). No. Chodiť von so psom asi nikoho nepoburuje, vyvádzať dokážu psi aj sami, napríklad rozhrýzť gauč, ale vetrať psa!
Svojmu profesorovi som naznačila, že to podľa mňa znamená pootvárať na psovi také malé okienka a urobiť prievan. Nesmial sa.
Ďalšie trampoty ľuďom privodili vodítka. Pradávno som robila rozhovor s Dominikom Dánom a rozhorčoval sa, že žiadna korektorka mu vôdzku nevnúti – nikdy! Mne sa však slovo vôdzka postupne celkom zapáčilo, dokonca nie som sama, a preto je fajn, že ho môžeme používať napríklad aj v novinách.
Tak teda do nového roka vykročme s vôdzkou a bez smutnej pyrotechniky.
