Ak ste si želali pokojné Vianoce, tak ste sa ich nedočkali, lebo Fico išiel do Moskvy. Ak ste si želali vtipné Vianoce, tak tých ste sa dočkali, lebo sa objavili ďalšie nahrávky z chaty.
Tieto dve veci však ani náhodou nie sú porovnateľné a otázka, ktorá z nich je dôležitejšia, žiadnou otázkou nie je. Nahrávky totiž nič prelomové neprinášajú (dobre, možno trochu, ale chápeme sa). Fico v Moskve je zas prelomový po všetkých stránkach.
Zabávať sa na nahrávkach z chaty je lákavejšie aj jednoduchšie, len, nuž, treba kúsok zabojovať aj o to Slovensko.
Obrázky z ruského sveta
Ruský svet je taký, že pre vojnu, ktorú ste začali, trafíte civilné lietadlo, potom mu odmietnete niekoľko žiadostí o núdzové pristátie, rušíte mu GPS signál a pošlete ho cez Kaspické more, aby doň spadlo a aby vám na to neprišli. A keď sa to nestane, keď do toho mora nespadne a nejakým zázrakom pristane v Kazachstane, pričom väčšina ľudí zahynie, tak sa ospravedlníte. Taký je ruský svet.
Do tohto ruského sveta sa vybral Robert Fico, zatiaľ ešte stále premiér samostatnej Slovenskej republiky, a doteraz nikto nevie, ako tam letel a čo tam vlastne robil. Ako prvý o tom informoval srbský prezident a rovnako ako nás to prekvapilo aj politikov zo Smeru. A takto je to akože normálne. Pardon, ale ešte aj Matovičova operácia Sputnik je v porovnaní s tým etalónom transparentnosti.
Robert Fico absolvoval fototermín s masovým vrahom, s diktátorom krajiny, ktorá vedie na našom prahu imperiálnu vojnu a ktorá nás považuje za nepriateľa. Rovnako považuje za nepriateľský aj náš spôsob života, pretože je nejaký príliš kvalitný a slobodný. A to nie je ruský život.
Sme vo vojne minimálne tretí rok a čím viac sa tvárime, že to tak nie je, tým viac v nej sme. Ruské tankery absolútnou náhodou preťali káble medzi Estónskom a Fínskom, ruskí hekeri bežne útočia na európsku infraštruktúru, Fíni sa pripravujú na vojnu.
A Robert Fico si v tejto situácii urobí výlet do Moskvy, pri ktorom je otázok násobne viac ako odpovedí. Niekto by už hádam mohol hovoriť aj o vlastizrade, my si povedzme, že rozhodne zrádza všetky bezpečnostné aj strategické záujmy Slovenskej republiky.
Išli chlapi na chalupu
Potom tu máme chalupárov. Niekoľko chlapov v rôznom postavení sa zišlo na chate, kde ich „náhodou“ (autorovi sa stále nechce veriť, prepáčte) nahrala polícia, no a chlapi sa na chate rozprávajú presne tak, ako sa chlapi na chate rozprávajú, keď nevedia, že ich niekto nahráva.
Je to interesantný posluch, azda aj s trochou škodoradosti. Konečne máme prístup za oponu a zisťujeme, že to za ňou nemá bohvieakú lingvistickú ani intelektuálnu úroveň. No a to je, s dovolením, zároveň aj všetko.
Nahrávky z chaty sú príjemná vianočná kratochvíľa, ale voliča nepresvedčia. Teda za predpokladu, že sa o nich vôbec dozvie (letmo) a ešte si ich aj pustí (sotva). Nepresvedčia ho presne tak, ako ho nepresvedčili ani prvé nahrávky.
Tie prišli v čase, keď bol Fico na politickom dne a mali byť posledným klincom, a namiesto toho boli na začiatku jeho znovuzrodenia. Práve po nich sa totiž zrodil lákavý príbeh o polícii, ktorá sa nachádza v područí vtedajšej vlády, a o politickom prenasledovaní lídra opozície. Zvyšok je história a na jej konci je Ficovo víťazstvo v parlamentných voľbách na jeseň 2023.
Na jednej strane tu teda máme nahrávky z chaty a na druhej zásadné ohrozenie strategických a bezpečnostných záujmov Slovenska. Nemyslíte vážne, že budeme diskutovať o tom, čím sa zaoberať. Veď si to porovnajte.
Kde si, alternatíva?
Robert Fico ako premiér zradil záujmy Slovenska a nejakým obskúrnym spôsobom sa dostavil na fototermín k masovému vrahovi. Zásadným spôsobom tak zbúral desaťročia budovanú slovenskú zahraničnú aj bezpečnostnú politiku - a to je nič? Volodymyrovi Zelenskému sa navyše vyhráža, že ak Ukrajina nepošle plyn, tak my nepošleme elektrinu, takže je jasné, že v tejto hre je ochotný zájsť naozaj ďaleko. Teda, že je to veľká hra. A vy nič?
