Ľudová slovesnosť nás nabáda na zdržanlivosť, máme dvakrát merať a raz strihať, pred večerným úsudkom uprednostniť ten ranný, ale všetko má nejaké hranice. Osobitne v prípade politikov platí, že by nemali pasívne čakať na koncovku, ale snažiť sa ju formovať, inak budú vyzerať smiešne ako Peter Pellegrini.
Prezident Pellegrini zvažuje návštevu Ukrajiny. Čaká, ako skončia rokovania o tranzite plynu Čítajte V uplynulých dňoch sa blysol tvrdením, že s vystúpením o stave republiky čaká, lebo chce vedieť, ako to „všetko dopadne“. Obdobne sa pre návštevu Ukrajiny rozhodne podľa rokovaní o tranzite plynu a vývoja vojny. Niežeby to uňho prekvapovalo, naopak, vždy konal, len ak vnímal minimálne až nulové riziko.
Odzbrojujúce je, že sa k takej hanebnej pasivite ešte aj otvorene prizná. Úlohou politikov je predsa udalosti formovať, nie ich ex post hodnotiť a komentovať, to zvládne aj šestákový škrabák bez funkcie. Pellegrini občanom sľuboval pokoj, stabilitu a lacné potraviny, nie že si počká a potom vyjaví, či to vyšlo.
No dobre, môžeme sa na to pozerať alternatívne, prezident by toho tak či tak mohol povedať dosť.
V tom prvom prípade, teda, že by chcel situáciu formovať a škody odvracať, by mal na Nový rok ideálnu príležitosť povedať niekoľko zásadných vecí. Po prvé, že predseda vlády vážne ohrozuje spojenecké zväzky Slovenskej republiky, čím vzhľadom na krehkú vnútornú silu našej vlasti ohrozuje samotnú jej existenciu.
