Autor je teológ a spisovateľ
Akoby sme len potrebovali v novom roku trochu ľahkosti. Pocit bezstarostnosti a pocit bezpečia, že nielen naši blízki, ale celá krajina je v poriadku, že nikto sa nespustil viac, ako je prípustné.
Niekedy pred Vianocami sa ma veľvyslanec zatiaľ ešte spojeneckej krajiny opýtal: Povedzte, prečo ten váš premiér stále všetkým iba nadáva?
Je na Slovensku asi krátko, inak by vedel, že slovenskí politici majú vo zvyku rozprávať sa so svojimi voličmi a voličkami ako s handrami, nie je to nič nové a zaviedol to Vladimír Mečiar.
No predsa len som si spomenul na Ficove slová po prezidentských voľbách, keď sa vysmieval ľuďom, ktorí sa zverili, že užili liek na upokojenie. Prihováral sa spoluobčanom slovami „nám už fakt drbe?“ a pohoršoval sa nad tým, že všetci neprijímajú jeho predstavu politického zápasu ako gladiátorského mučenia na smrť v klietke.
Politický komisár Blaga a zradní študenti
Minulý rok sme si takmer definitívne zvykli, že nám stále nadávajú. Robert Fico najskôr nadával na „kolumbijských“ videách z Čifárov Pellegrinimu, sudcom, policajtom, novinárom, neskôr, ale zároveň už aj predtým nadával prezidentke. Stál na pódiu, keď politický komisár „Blaga“ nechal dav skandovať, že je americká kurva, vysmieval sa študentovi, nadával lekárom, až kým mu nezachránili život.
Nadával učiteľom a médiám, nadával českej vláde Petra Fialu, vláde krajiny, s ktorou naši predkovia bojovali za spoločný štát a s ktorou majú státisíce slovenských občanov rodinné zväzky, krajiny, ktorá dnes vychováva a kariérne posúva našich študentov, tých, ktorým Fico nadával, že im drbe, lebo sa ho boja, tých, ktorým sa vysmieval, keď ho kritizovali, a tých, z ktorých sa stanú v Čechách lekári a raz ich možno bude opäť potrebovať.
No a nadával aj Poliakom a Bruselu, ktorý ročne posiela na Slovensko miliardy, nadával Američanom a Spojeným štátom, kde žije dvojmiliónová slovenská diaspóra, krajine, ktorá nás podržala počas Slovenského národného povstania.
Nadával aj Nemecku, ale trochu dávnejšie, keď bojoval proti americkým základniam a nemeckým vojskám na Slovensku, krajine, ktorá zamestnáva na Slovensku najviac ľudí a najvýraznejšie sa podieľa na našom ekonomickom raste a prosperite.
Muž, ktorý pobozkal prsteň cára Mordoru
V rámci suverénneho nadávania na všetky štyri svetové strany nadával aj mŕtvym Ukrajincom, ktorí padli pri obrane vlasti, nadával Ukrajincom, vďaka ktorým nemáme vo Vyšnom Nemeckom hranicu s Putinovým panstvom s čečenskými pohraničníkmi, vysmieval sa obetiam ruskej vojny a nadával prezidentovi Zelenskému, mužovi, ktorý je na čele odporu a vzdoru ukrajinskej armády a spoločnosti proti najväčšej pozemnej, námornej a vzdušnej invázii od ukončenia druhej svetovej vojny.
Mužovi, ktorý neušiel do Viedne ako on počas „Kuciakových“ protestov, mužovi, ktorý stále bráni suverenitu a územnú celistvosť svojej krajiny, tomu nadával najviac. A nadáva mu aj v novom roku, lenže si zrejme nevšimol, že toto je naozaj mimo jeho ligy, keďže na Zelenského nemá ani botoxová bábika z Kremľa, jeho Putin, muž, ktorému sa na videu poklonil a pobozkal prsteň v čase, keď znovu a znovu, ako vždy v zime, zaútočil raketami na ukrajinské mestá, elektrárne a zdroje tepla.
