V roku 2024 neonacisti, extrémisti a rasisti nabrali nevídané sebavedomie. Bez pochýb sa ich emancipácia pásla na novej politickej identite Roberta Fica, vďaka ktorej vyhral voľby a ktorú neustále posilňuje.
Akoby po svojej dlhej púti slovenskou politikou dorazil k pozícii, v ktorej sa cíti autenticky, „slobodne“ a bez akýchkoľvek zábran.
Fico a jeho vláda preto vlastnoručne zmýva z niektorých ľudí označenie, ktoré si právom vyslúžili svojím dlhoročným hajlovaním, vpašovaním nacistických pozdravov do svojich verejných prejavov, oživovaním symbolov Hitlerovej Tretej ríše a útokmi na menšiny.
Extrémisti, neonacisti a rasisti
Viacerí predstavitelia vlády a ľudia, s ktorými spolupracujú, posúvajú hranice verejného diškurzu a očakávajú, že sa aj nezávislé médiá podrobia tejto zmene. Napríklad, že ich nebudú nazývať extrémistami, neonacistami, rasistami alebo antisemitmi. Aby želania pekného bieleho dňa alebo výzvy do boja za prežitie bielych detí boli bežnými politickými sloganmi, ako „odborne a slušne“ alebo „do Únie, ale nie s holými zadkami“.
Veď tieto prejavy pomerne jasne reprezentujú, o čo sa títo jednotlivci a ich zoskupenia snažia. Ak tu dnes vládnu ľudia, pre ktorých je Daniel Bombic len úprimný a troška egoistický chlap, tak je tu čas pre všetkých na extrémistický „coming out“.
Preto je napríklad dôležité nedávne rozhodnutie Mestského súdu Bratislava IV, ktorý odmietol žalobu extrémistu a europoslanca Milana Mazureka. Chcel docieliť, aby sa mu denník SME ospravedlnil za komentár, v ktorom sa objavila veta: „Mazurek hádzal dlažbové kocky do arabskej rodiny, vyrevujúc urážky na ich náboženstvo.“
Extrémista s kockami aj bez nich
Mazurek v roku 2015 počas protestu extrémistov vulgárne vykrikoval na rodinu zo Saudskej Arábie s malými deťmi a viacerí účastníci protestu začali hádzať na rodinu kamene. Rodinu museli chrániť policajti pred extrémistami vrátane Mazureka, ktorý na nich vykrikoval: „Už raz ste nás dvesto rokov okupovali tureckou armádou, viac nebudete! Dokým dýcham, nebudete.“
Bývalý člen Kotlebovej strany sa neohradil proti svojim vulgarizmom, neprejavil ľútosť, prekážalo mu len tvrdenie, že by aj on hádzal kamene. Sťažoval sa, že denník SME neoprávnene zasiahol do jeho mravnej integrity a poškodil jeho dôstojnosť, česť a vážnosť. Ohrozené vraj bolo aj jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti.
Popritom sa nič nemení na jeho agresívnom správaní k bezbrannej rodine s malými deťmi, na ktorú útočil pre ich rasový pôvod. Podľa súdu cieľom nebolo spravodajské informovanie o tom, či kamene hádzal, alebo nie.
