Vrcholní predstavitelia štátov v prejavoch zvyčajne hovoria o krajine, nie o sebe. Sú tu však jarné trendy roka 2025 a lákavá predstava témy „ja premiér“.
Isteže, Robert Fico nie je slovenským priekopníkom tejto psychologicky zaujímavej tendencie, stačí si spomenúť na „celý svet rieši covid, len my riešime pána premiéra“.
Všetkým ľuďom dobrej vôle?
Ako vždy platí, že človeka prezrádza jazyk. Aj v slušnom štátnickom prejave sa vyskytuje „ja“ ako podmet, ale zvyčajne to býva spojené s prísudkom ako dúfam, verím, viem, garantujem, ne/súhlasím, považujem a to, čo nadväzuje (predmet), sa už osoby rečníka netýka. Tam zvyčajne leží centrum záujmu, teda krajina.
Preto býva štátnické oslovenie obyvateľstva viac alebo menej úplným výpočtom rozmanitých skupín ľudí podľa pohlavia, národností (občania a občianky, Slovenky a Slováci, príslušníci menšín), doteraz vždy však s prihliadnutím na osloveného a so snahou nevynechať nikoho.
Totiž čím slušnejší rečník, tým viac mu záleží na tom, aby nikoho nevynechal (napríklad rakúsky prezident Alexander Van der Bellen oslovuje „všetkých ľudí, ktorí tu žijú“, čiže sa prihovára napríklad aj čakateľom na azyl).
Na tomto poli prišiel premiér s úplnou novinkou: už v prvých slovách prejavu rozdelil spoločnosť na „priateľov“ a všetkých tých, ktorí ho „nemajú v láske“. Nepomenoval teda identitu ľudí, ale vzťah k nemu osobne.
Pravda, začal mierne bellenovsky – azda ste oslavovali podľa svojich predstáv – a poprial šťastný nový rok 2025. A veľmi rýchlo spustil egoprúd pretkaný mnohými športovými aj živočíšnymi metaforami, čím sa rýchlo „jak jelen do zadnice střelen“ dostal k atentátu, čiže téme najosobnejšej.
Atentát ako mikroudalosť
Mohlo by to byť aj súčasťou témy Slovenska v roku 2025 a ďalších, čo je vari najzákladnejší rámec akéhokoľvek novoročného prejavu. Mohlo, ale nie týmto spôsobom.
Nikoho nezaujíma téma „moji oponenti“, nevraviac o „čítaní a počúvaní tých, ktorí 15. mája tlieskali od radosti“. Na tento pokus naznačiť, že sa napríklad médiá z toho radovali, sa dá vždy odpovedať len: je to lož a tých pár ľudí, ktorí naozaj tlieskali, sedí vo vyšetrovacej väzbe, pokiaľ je aspoň zhruba známe.
V novoročných a iných významných prejavoch sa aj v minulosti nachádzali traumy minulého roka, ako napríklad vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej alebo terorizmus pred Teplárňou.
Lenže atentát sa od nich líši – nielen tým, že teraz sa (zase raz) podujala o ňom rečniť najmä jeho obeť (zmienil sa aj prezident). Krajina sa totiž nesprávala ako pri uvedených vraždách.
