Autor je prekladateľ a publicista
Hymna je zlá, Robert Fico je v Hanoji, skončili sa sviatky.
Hymna je, aká je. Ostane ako spomienka na to, že raz ministerstvo kultúry riadil Lukáš Machala a dal ju urobiť spolužiakovi. Aj Hanoj ostane ako symbol: politik z ľudu býva tam, kde noc stojí niekoľko mesačných výplat.
Nič z toho sa však ani náznakom nedá porovnať s hrou, ktorú Robert Fico rozohral. A nerušene ju hrá už dva týždne.
Viac fujár do života!
Takže hymna nakoniec nie je až taká dobrá. Teda niežeby sme nedopriali, len jednoducho nie je. Taký je odborný konsenzus a platí ešte predtým, ako sa dostaneme k posledným niekoľkým fujarovým sekundám. A vôbec; viac vecí by sa malo končiť fujarou. Všetko by sa malo končiť fujarou: hlásenie zastávok v hromadnej doprave? Fujara. Úspešná platba kartou? Fujara. Spláchnete záchod? Fujarová symfónia. Človek vykoná veľkú potrebu a hneď je o niečo viac hrdý na to, že je Slovák. Mne sa to pozdáva.
Ešte o niečo horšie ako samotná hymna je to, čo ju sprevádza. Najprv nebola pre všetkých, potom pre všetkých bola, potom ju kadejakí youtuberi predčasne vypustili do sveta. Nasledovala kritika, takže po kritike nasledovalo obvinenie zo sabotáže. Veď si to viete predstaviť: spiaci liberálny tajný agent niekde v štúdiu celé roky zakuklene čakal len na to, aby pokazil novú hymnu. Vyriešia to jedine nožnice na plech.
Oskar Rózsa však sabotáž tušil, a tak namiesto odsabotovanej verzie zverejnil svoju verziu hymny. Bola taká istá. Potom vynadal odborným kritikom, laickým kritikom aj všetkým ostatným. A potom skonštatoval, že mal pravdu: tá hymna predsa len nie je pre všetkých.
Dalo by sa povedať, že je to vec úrovne, prostej ľudskej úrovne; že civilizovaní, slušní, zrelí ľudia sa všetkým naokolo nevyhrážajú, ale hrach na stenu: kde je ego, tam nie je cesta.
Slušný človek si to ani neužije
Sú to príbehy, o ktorých hádam budeme jedného dňa rozprávať aj potomkom: Slovensko sa zmieta v energetickej kríze, sused nás zradil, podrazil nás, hodil nám polená pod nohy, zastavil plyn.
Samozrejme, žiadna kríza nie je, problém fakticky neexistuje a riešení je ako maku, nikto nás nezradil, mali sme čas, mohli sme sa pripraviť, len sme sa nepripravili, ale práve takto znie oficiálna verzia: Ukrajinci nás zradili (veď my veľmi dobre vieme, čo sú zač!). A čo v takejto situácii urobí premiér?
Krajina sa zmieta v kríze, čelí zrade (fašisti), potrebuje vedenie, smer a istoty, ale premiér ide najprv do Moskvy a odtiaľ na nejaké neznáme miesto, odkiaľ vysiela nejaké zvláštne videá, v ktorých rozpráva prevažne sám o sebe. Potom sa ukáže, že je v Hanoji, hádam aj v najluxusnejšom apartmáne v celom Vietname, v ktorom jedna noc stojí asi tak štyri-päť mesačných platov jeho voličov a dvojtýždňový pobyt vyjde tak na päť rokov práce.
To je tá pasca: premiér ťaží z, ehm, neoficiálnych ekonomických výhod dlhoročného pôsobenia v politike, tie výhody sa zbierajú, počítajú sa už aj na niekoľko núl, ale čo z nich, keď ich slušný človek nemôže poriadne ani konzumovať? Načo všetky tie nuly niekde na účte, keď sa navonok musí tváriť, že do politiky išiel len preto, aby mohol na videách cvičiť?
Niežeby na tom nezáležalo; dianie okolo hymny je hanebné a Ficov pobyt vo Vietname maximálne obskúrny, ale, opakujeme druhýkrát, to nie je to, o čo v budúcnosti pôjde.
