Autor je prezident MESA 10 a exminister financií
Hovorí sa, že v demokracii urobia politici to, čo je potrebné a správne, až po tom, ako vyskúšajú všetko ostatné. Inými slovami, vtedy, keď už nie je vyhnutia a keď je ďalšie pokračovanie v doterajšej logike vývoja, bez potrebných zmien a reforiem, nemožné a hrozí krach alebo aspoň zjavný úpadok a kríza.
Dôvody tohto javu sú dané najmä tým, že demokratickí politici zvyčajne veľmi ľahko podliehajú zvodom populizmu a kupujú si popularitu nielen nereálnymi sľubmi, ale následne aj ich realizáciou.
Veľmi dobre toto systémové zlyhanie vystihuje citát od amerického ekonóma Thomasa Sowella, ktorý definoval rozdiel medzi ekonómiou a politikou takto: „Prvou lekciou ekonómie je vzácnosť. Nikdy nebudeme mať dosť zdrojov, aby sme uspokojili potreby všetkých. Prvou lekciou politiky je ignorovať prvú lekciu ekonómie.“
Kríza ako nádej
Príkladov toho, že krízy sú najúčinnejším spúšťačom potrebných zmien, by sa v histórii mnohých krajín vrátane našej dalo nájsť neúrekom. V konečnom dôsledku aj komunistické režimy vrátane československého sa zrútili najmä preto, že už bolo viac ako zjavné, že systém skrachoval a zmena je nevyhnutná.
Neplatí to však len pri zmene systému, ale aj pri zásadných zmenách v rámci systému liberálnej demokracie a trhovej ekonomiky. Nástup Thatcherovej vo Veľkej Británii či Reagana v USA prišiel tiež po rokoch ekonomickej a sociálnej stagnácie sedemdesiatych rokov.
Z našej novšej histórie môžeme spomenúť deväťdesiate roky, keď bol koniec éry Vladimíra Mečiara v roku 1998 predznamenaný najmä tým, že Slovensko bolo vylúčené z integrácie do EÚ a NATO, kým naši susedia sa úspešne integrovali. A k zmene prispela aj ekonomická a sociálna kríza, pretože dôsledky nezodpovednej a nekompetentnej ekonomickej politiky vrátane všadeprítomnej systémovej korupcie boli už tiež viditeľné a všadeprítomné.
Na prahu nastupujúceho roka 2025 sa teda prirodzene ponúka otázka, či bude v jeho priebehu už tak zle, aby prišla zmena a aby mohlo byť v ďalších rokoch lepšie.
To, že naša krajina upadá a naša situácia sa prinajmenšom relatívne (vo vzťahu k porovnateľným krajinám) už dlho zhoršuje vo všetkých dôležitých ohľadoch, je evidentné a zrejmé. V tejto rubrike o tom píšem už roky a tento záver sa dá doložiť na mnohých tvrdých dátach.
Uvedomujem si, že tieto dáta väčšinu voličov (a o to viac nevoličov) nezaujímajú, ale rok 2025 bude špecifický aj v tom, že čoraz viac ľudí bude pociťovať náklady konsolidácie, ktorá je pritom urobená nielen zle, ale aj nedostatočne, takže bude musieť prísť ešte aj jej druhá vlna.
Okrem toho bude čoraz viac viditeľný úpadok vo verejných službách, zdravotníctve, sociálnom systéme, infraštruktúre, podnikateľskom prostredí, takže príznaky a dôsledky tohto úpadku už budú (ak už nie sú) pociťované takmer všetkými ľuďmi.
