Ficistický politický bizár eskaloval na prelome rokov do nových netušených vrcholov. Putin, otvorený list EK, zmiznutie, hotel vo Vietname, návšteva Trumpa vo februári (hahaha) a neuveriteľné vyhrážanie sa Kyjevu. Panebože.
Nepredĺženie tranzitnej zmluvy ohlásil Zelenskyj dávno, pradávno. Na rozdiel od Česka, Rakúska i Maďarska, kde sa na novú realitu pripravili a pokračovali v diverzifikácii, hrozba nuly na merači v Kapušanoch a z toho plynúca strata pol miliardy, prípadne aj mierneho zdraženia plynu, vláde Fico IV nič nehovorila.
A to do takej miery, že po propagačnej akcii v Michalovciach – spoločné zasadanie vlád – Fico vymenoval tri vysoko nepodstatné agendy, ktoré akože so Šmyhaľom riešili. Len po (zrejme) jedinej skutočne vážnej slovensko-ukrajinskej záležitosti ani chýru, ani slychu.
Skutočnosť, že „problém“ nevznikol pred Vianocami či kdesi medzi sviatkami, ale asi o dva roky skôr, je všeobecne známa. Zaslúži si však najsilnejšiu artikuláciu a opakovanie až do bezvedomia, keďže na celom šialenom príbehu nie je nič podstatnejšie a súčasne bizarnejšie než oslepujúci kontrast Ficovho hysterického amoku posledných dní a nezáujmu, ľahostajnosti, ktoré tomu dlhé mesiace predchádzali.
