Autor je sociológ
Dnes často počujeme, že slovenská spoločnosť je polarizovaná. Čo polarizovaná – fragmentovaná. Je to spoločnosť, kde sa ľudia nezhodnú ani na najzákladnejších otázkach a hodnotách a ktorú už nič nedrží pohromade.
Od polarizácie k citlivým bodom
Ak hovoríme o polarizácii, mali by sme v prvom rade priznať, že k tomuto klasickému konceptu dnes v odbornej komunite smeruje značná kritika.
V nedávno publikovanej štúdii Triggerpunkte (Citlivé body) nemeckí sociológovia Steffen Mau, Thomas Lux a Linus Westheuser poukázali napríklad na skutočnosť, že skôr než o polarizácii by sme mali – aspoň v kontexte Nemecka – hovoriť o konkrétnych témach, pri ktorých sa rozpúšťa inak solídny spoločenský konsenzus (napríklad problematika práv transrodových ľudí, riešenie klimatickej zmeny).
V Česku na čosi prišiel spoločný výskum agentúry STEM a Nadácie Friedricha Eberta, o ktorom v knihe Různá vyprávění o jedné společnosti reportoval sociológ Martin Buchtík.
V jeho interpretácii nie je česká spoločnosť polarizovaná, ale skôr fragmentovaná a paralyzovaná vzájomnými spormi o niekoľkých zásadných otázkach (vzťah k Európskej únii, manželstvá pre všetkých, očkovanie).
Ak sa pozrieme na aktuálne prieskumy, vidíme podobný trend aj na Slovensku. Absolútna väčšina spoločnosti sa zhodne napríklad na tom, že zdravotníctvo má byť dostupné zadarmo pre všetkých, na myšlienke sociálneho štátu či na pocite, že nerovnosti sú dnes nebezpečne veľké (vyberám ad hoc).
Konflikty, tak ako v zahraničí, vidíme pri vybraných témach, ktoré prekvapia málokoho: napríklad pri právach párov rovnakého pohlavia alebo orientácii na Západ kontra na „štyri svetové strany“. Sú to témy, ktoré formujú globálnu spoločnosť, ktorej je Slovensko súčasťou, a ktoré lokálni politici často využívajú na to, aby upevnili naše domáce konfliktné línie.
