Z prietrže vyjadrení, ktorými Trump straší po 5. novembri, si tie najvarovnejšie nechal na prvý januárový týždeň. Dá sa zľahčovať akože sny a mýty veľkohubého narcisa.
Veľkou chybou by však bolo ignorovať, že napríklad ak Kodaň nepredá Grónsko, zvýši clá Dánsku. A že ak čosi neuposlúchnu v Paname, USA obsadia prieplav. A že Kanade by sa vodilo lepšie, keby bola súčasťou USA.
To všetko je rétorika mozgu, ktorému vládne silná autokratická úchylka. Ešte ani výzve Hamasu, že ak do dvadsiateho neprepustia všetkých rukojemníkov, „zažijú peklo“, sa nechce tlieskať. Áno, presne z dôvodu celého okolitého kontextu. Pričom novinka o piatich (!!) percentách na obranu sa sotva dá čítať inak ako hrozenie Európe.
V zmysle, že rozbijú alianciu tak, že zodpovednosť ponesie Európa, keďže – triviálna pointa – tých päť percent HDP by znamenalo revolúciu až do útrob európskeho „sociálneho štátu“. To ani pri najvyššom rešpekte k Rusku „nehrozí“, keďže revolúcia by sa zároveň musela udiať aj v lebkách európskych politikov.
