Autorka je režisérka
Pred štyridsiatimi rokmi, v marci 1985, boli pozvaní mladí umelci z radov výtvarníkov, hercov a spisovateľov do Rytierskej sály na Pražskom hrade, aby si od predsedu Českej národnej rady, komunistu Josefa Kempného vypočuli pochvalu za vzorné reprezentovanie socialistickej vlasti a žiarivý príklad všetkej mládeži.
Jitka Zelenková, Václav Neckář, Karel Zich, Ondřej Pavelka, Vladimír Dlouhý a ďalších šesťdesiat mladých umelcov si vypočulo, že svojou prácou dôstojne nadväzujú na tradície socialistickej kultúry a osobným príkladom významne prispievajú k formovaniu životných postojov ostatnej mládeže.
So súdruhmi potom debatovali o tom, aký by mal byť hrdina socialistických románov, a na záver sa za všetkých prítomných poďakoval Václav Neckář.
Nuž, turbulentné dejiny 20. storočia nás naučili, že uznanie, po ktoré treba vystúpiť schodmi ústiacimi na pódiu víťazov politických zápasov, je delikátnou záležitosťou.
Prezident Peter Pellegrini sa vyjadril k medializovanému rozhodnutiu herečky Zdeny Studenkovej neprijať štátne vyznamenanie v tom zmysle, že ho rešpektuje, ale podľa neho nemá toto ocenenie žiadny súvis s aktuálnou politickou situáciou, a teda by naň nemalo byť takýmto spôsobom nahliadané. S tým však hádam nemusíme úplne súhlasiť, však.
