Autorka je spisovateľka
Fašiangy sa nám rozbehli. Keby to nebolo také smutné, národ sa zabáva! Ešte pred sviatkami šiel náš „akožestarostlivý otec vlasti“, premiér Robert Fico, do Ruska po plyn a aj ho vraj vybavil, len mu chýba hadica, ktorou by ho dotiahol. Aj mier šiel dohodnúť, len papuľa mu vykrikovala čosi iné, čo sa na slová o mieri veľmi nepodobalo.
Kšeftovať s ruským plynom sa mu zachcelo, len mu ho Ukrajina odmieta prepraviť. A tak sa Ukrajine, krajine zmietanej vojnou s Ruskom, vyhráža a používa rovnaký útočný slovník ako na vlastný národ.
Potom sa presťahoval na sociálnu sieť a odtiaľ urážal Vianoce aj Nový rok svojimi pozdravmi z nevkusného drahého hotela, v ktorom vraj bol rokovať s Vietnamcami. O čom rokoval, je rovnako tajné ako to, o čom rokoval v Moskve.
Čistému všetko čisté
Z oboch ciest sme videli, ako „tatko Fico“ vraví: „pekné fotky“, ba zamával nám aj akýmsi potvrdením, ktoré malo dokumentovať to, že v hoteli, v ktorom sa jedna noc vyrovná polročnému platu trebárs knihovníka, bol len na chvíľku, na onom tajnom „rokovaní“.
Úsmevné, podobne vierohodné „ospravedlnenky“ sme nosili súdružkám učiteľkám, keď sme si blicli! Castis omnia casta, pán premiér, keby ste mali čisté svedomie, neťaháte z vrecka „ospravedlnenky“ ako malý chlapec.
Na začiatku roka nás urazili novou hymnou, ktorá pôsobí, akoby ju upravovala ministerka a len sa prikryla Rózsovou praslovanskou perinou. Spod národnej duchny vyliezla hudba k filmu o tomto smutnom parkovisku pod rozkradnutými Tatrami uprostred strednej Európy, ktoré sa kedysi smelo nazývalo jej srdcom.
Dnes je srdce prestrelené otrávenými šípmi premiéra a jeho kamarily, ktorá čohokoľvek sa chytí, podobne ako ničota v rozprávke Nekonečný príbeh, zničí to.
Cez sviatky nám pán prezident ukázal psa a ja som mu cez sociálnu sieť zapriala, aby sa inšpiroval a bol aspoň raz odvážny, trebárs ako ten jeho pes, a zastal sa ľudu tejto smutnej krajiny v prestrelenom srdci Európy, kde sa rúbu stromy a odvážajú do krajín, kde si vlastné stromy strážia ako oko v hlave, kde sa strieľajú medvede, vlky, len aby sa ich trofeje stali pýchou niečej nevkusnej obývačky.
Krajiny, ktorá vyháňa doktorov, učiteľov, študentov, kde sa podobne ako divá zver vybíjajú umelci, odborníci a zamestnanci kultúrnych inštitúcií, s ktorými rušia styky partnerské inštitúcie zo zahraničia.
Ukážte svoj luxus chudobe, nech sa nažerie
Nečudujem sa Zdene Studenkovej, že odmietla z jeho rúk štátne vyznamenanie. Čudujem sa skôr tým, čo si ho za potlesku vládnej kamarily v prvých radoch prevzali. Vyznamenaním sa dnes paradoxne stáva odvolanie a odstúpenie!
