Ubezpečovaniam Takáča a Šutaja Eštoka, že štát o žiadne údaje neprišiel, alebo „netreba sa báť úniku dát“ a podobne, sa (u)veriť nechce.
Navzdory skepse k týmto ľudom je však skôr viac ako menej pravdepodobné, že „katastergate“ nedopadne celkom katastrofálne.
Ticho, ktoré sa rozhostilo po vystúpení dvoch vládnych šoumenov, evokuje situáciu bežiacich rokovaní o výpalnom. Jediný číselný šum (nie odhad, šum) – dvanásť miliónov dolárov – sa zdá nereálne podstrelený. Autor by začal na sto miliónoch.
Totiž aj scenáre, v ktorých štát nepríde o dáta a „iba“ získajú ďalšieho spoluvlastníka, môžu byť dosť drsné, aby sa stačili premietnuť do masovejších nepokojov.
Treba jasne vidieť, že neistoty o majetkoch skrývajú potenciál rebélie proti establishmentu. V krajných scenároch môže vyústiť do politického zemetrasenia vyššieho stupňa Richterovej škály, až po – povedzme – z hrušky dole, Fico IV!
Kybernetických útokov na štáty a ich infraštruktúry sú po Európe mraky. Autor však nepočul – ak sa mýli, korigujte –, že trebárs ministerstvu, banke, nemocnici, škole a pod. nestačil na reštart systému ani celý týždeň. No evidentné je, že nášmu katastru stačiť nebude.
Pritom vzhľadom na známe kvality správy tohto štátu má autor asi tisíc chutí prijímať stávky, že nebudú stačiť ani dva týždne.
Približne šesť rokov po tom, ako aliancia dala oficiálne vyhlásenie, že „kybernetický priestor je rovnaké vojnové územie ako zem, voda a vzduch“, v slovenskej debate dominujú akísi neurčití „hackeri“. Veľmi pekne.
Pár mesiacov po tom, ako si ruský veľvyslanec na českom úrade vlády prevzal nótu, aby „Rusko upustilo od kybernetických útokov na štátne inštitúcie, finančné a IT spoločnosti“, na Slovensku máme hlavného podozrivého: Ukrajinu.
Fico, moskovita, prednovembrová fosília.
A čo na to hovoriace hlavy? Ani mäkké f, ani jedna zmienka o jedinej relevantnej súvislosti: „Za kyberútokmi na Česko stojí hackerská skupina ATP 28, ktorá priamo podlieha ruskej vojenskej rozviedke GRU“.
A pozor, Česko môžete nahradiť takmer ktoroukoľvek krajinou EÚ (Nemecko, Poľsko, Fínsko, Švédsko atď.) Všade ATP 28.
Kdeže, Ukrajina, sviňa jedna. Vyradenie katastra síce vyzerá – zašifrovanie, výpalné – na „bežnú“ kriminálnu operáciu, ale ak Slovensko vedú a riadia mamľasi, čo je vysoko preferovaný názor (zďaleka nielen) autora textu, a nemajú zálohované všetko – čo stále netušíme, vyjadrujú sa neisto –, tak agresorovi sa podarilo „vypnutie“ jedného nezastupiteľného systému v živote štátu.
Takže tak. Odkiaľ sa berie toľká zmes nízkych mentálnych schopností, nepracovitosti, ľahostajnosti, nezodpovednosti, „antimeritokracie“ či „priemerizmu“? Džamáhiríja všade, kam oko dovidí.