Ľudia starší ako istý študent s veľkou stuhou v ukrajinských farbách si budú pamätať jednu marginálnu historku z prezidentských volieb v marci 2009 takpovediac na vlastné oči.
Na televíznom dueli pred druhým kolom sa zúčastnili aj prívrženci kandidátov Ivety Radičovej a Ivana Gašparoviča. Na konci podujatia Radičová obchádzala okruh zhromaždených ľudí a podávala si s nimi ruku. Jeden zo zúčastnených jej ruku odmietol podať, čo vysvetlil tak, že nesúhlasí s jej názormi. Ivetu Radičovú to značne vyviedlo z miery a zašomrala: „Neuveriteľné!“
Pri príležitosti gesta istého študenta s veľkou stuhou v ukrajinských farbách si môžeme celkom pokojne urobiť test Radičovou.
Podvodníci a klamári
Medzinárodne ocenený študent Simon Omaník sa ocitol – asi za trest – nielen v spoločnosti ministra školstva Tomáša Druckera, ale dokonca v prezidentskom paláci. Niekto (to jest Drucker) vymyslel, že bude pekné, ak úspešných študentov prijme Peter Pellegrini a strana Hlas sa odfotí v odbleskoch ich úspechu, ergo sa tak trošku na ňom priživí.

Študent Omaník podal ruku ministrovi školstva, a keď ho Drucker manévroval k Pellegrinimu, zalomil ruku v odmietavom geste. Následne to vysvetlil tak, že „hrubo nesúhlasí“ s Pellegrinim a myslí si, že je podvodník a klamár – pre spôsob, akým sa dostal do funkcie.
Aj študenti si pamätajú, že Pellegrini s prívržencami spravili z Ivana Korčoka „kandidáta vojny“, čo bola čistá lož, a jeho kampaň bola neférová z viacerých dôvodov (financovanie, statusy Šutaja Eštoka). Pellegriniho kampaň autorka zaradila medzi škrabance na právnom štáte za uplynulý rok, čiže so študentom nepolemizuje.
Je absolútne v poriadku odmietnuť podanie ruky človeku, u ktorého konštatujeme podvodné a lživé konanie. To je prvý rozdiel oproti Radičovej nectiteľovi, ktorý nesúhlasil s jej názormi. Druhý rozdiel je, že síce študenta asi neodlifrovali do paláca násilím, ale trepať sa tam rozhodne nebol jeho nápad. Mal teda plné právo nesúhlasiť s touto maškarádou aspoň gestom, ktorým inak nebolo nič hanlivé, len mu odmietol ruku.