Autor je analytik INESS
Rozmohol sa nám tu taký nešvár. Nielen novinári, ale niekedy aj odborná verejnosť, napr. rozpočtová rada, používa v súvislosti so znižovaním deficitu spojenie „ozdravovanie verejných financií“. Toto spojenie je škodlivé a zavádzajúce.
Predstavte si, že Slovensko má vyrovnaný rozpočet a vláda príde s novým trvalým výdavkom. Každý rok bude občanom posielať darčekové balenie gramofónovej platne s najnovšou verziou slovenskej hymny. Bude to stáť sto miliónov eur, teda v adekvátnej sume vznikne deficit. Následne zvýši daň z príjmu fyzických osôb s rovnakým výnosom. Nazvali by ste to ozdravením verejných financií?
Ozdravíme, až keď prestaneme plytvať
Zníženie deficitu je nepochybne správny krok. Veľmi však záleží na tom, ako deficit vznikol, pretože nie všetky výdavky sú si rovné. Zavedenie daní, ktoré financujú dotovanie vykurovania bazénov, nie je ozdravením verejných financií, ale zabetónovaním plytvania.
Slovenské verejné výdavky v poslednom čase výrazne vzrástli a takmer pri každom novom výdavku by sme našli dostatok dôvodov, aby sa nezvyšoval alebo nezavádzal. Príkladom môže byť trinásty dôchodok či vznik ministerstva športu. Konsolidačný balíček z deväťdesiatich percent robí presne toto. Betónuje plytvanie.
„Ozdravovanie verejných financií“ je termín z učebnice politických PR kampaní. Ozdravenie má predsa pozitívnu konotáciu, vyvoláva pocit zlepšenia, navyše ho spájame so samotným životom.
Toto spojenie umožňuje politikom, aby občanom prezentovali zvyšovanie daní ako pozitívny krok. Čo na tom, že spomaľuje rast miezd, znižuje hospodársky rast a prosperitu krajiny a jej občanov.
Rozpočtová rada konsolidačný balíček „chváli“, pretože v ich modeli znamená zníženie deficitu zastavenie rastu úrokov na štátnych dlhopisoch. Konsolidačné úsilie vyšle signál finančnému svetu, že sme sa zobudili a začneme deficit znižovať.
Vďaka tomu nebudú rásť úrokové sadzby firiem, ktoré sú odvodené od sadzieb, za aké si požičiava štát. Hospodársky rast tak v nasledujúcich rokoch až tak veľmi neklesne, najmä v porovnaní so situáciou, ak by sa nekonsolidovalo.
Lenže existuje aj alternatívny scenár. Zoškrtanie plytvania by prinieslo vyšší ekonomický rast a tiež by znamenalo, že nebudeme mať najvyššiu daň z príjmu firiem zo všetkých postkomunistických krajín alebo aj to, že nebudeme mať extrémne škodlivú a nebezpečnú transakčnú daň.
Konsolidačný balíček je ako ďalšia porcia sladkostí, ktorú si obézny človek vezme do batoha na ceste do fitka.
Nové dane budú škodiť
Niekto by mohol tvrdiť, že je to zbytočné slovičkárenie. Ja si to nemyslím najmä preto, že máme k dispozícii spojenie, ktoré vystihuje súčasný stav.
„Znižovanie deficitu“ presne, a bez podprahových konotácií, opisuje kroky vlády. Naopak, „ozdravovanie“ vedie k falošným ilúziám o klesajúcej potrebe konsolidácie. A to je problém, lebo doteraz sa takmer vôbec nekonsolidovalo vo verejných výdavkoch. Konsolidovalo sa len v peňaženkách občanov a podnikateľov.
Veď vláde bude v nasledujúcich rokoch stačiť znížiť deficit o 4,7 percenta HDP, poviete si. Lenže slovenská ekonomika, resp. budúca prosperita slovenských domácností, v skutočnosti stále čelí takmer šesťpercentnému deficitu, s ktorým vláda hospodárila minulý rok.
Transakčnú daň treba čo najskôr zrušiť, vrátiť dvadsaťštyripercentnú daň z príjmu právnických osôb na pôvodnú úroveň alebo znížiť, aby sme sa priblížili susedom, s ktorými súperíme o investície.
Tieto nové a zvýšené dane (a mnohé ďalšie z konsolidačného balíčka) budú ekonomike dlhodobo škodiť. Zrušenie týchto daní musí byť spojené so škrtaním neefektívnych výdavkov. Identifikovali sme ich v sume minimálne dve miliardy eur. Až potom sa budeme môcť rozprávať o ozdravovaní verejných financií.
