Keď Robert Kaliňák začal trúsiť poznámky o obnovení žandárov, viacerí sme to brali s rezervou, ako jeden z jeho komunikačných trikov. Minister obrany má silnú schopnosť baviť publikum nikam nevedúcimi rečami. Nemusí ani cielene niečo prekrývať, pre politika je predsa vždy lepšie rozprávať sa o chimérach.
Lenže Kaliňák naozaj predložil zákon o zriadení „žandárskeho zboru“, čiže to vyzerá skôr na druhý variant ťažiskovej kaliňákovskej činnosti: simulované riešenie skutočného problému prostredníctvom marketingovo príťažlivého a za ideálnych okolností nákladného projektu.

Obdobným spôsobom už Kaliňák „zefektívnil“ štátnu správu prostredníctvom projektu ESO a s dobrými ľuďmi z IT brandže digitalizoval Slovensko. V tomto smere asi treba brať aj žandárske dobrodružstvo, ktoré je pre politika priam ideálne.