Autorka je sociálna poradkyňa a analytička
Minulý týždeň bol z vedenia ďalšej kultúrnej inštitúcie, Slovenského literárneho centra odvolaný jeho riaditeľ Pavel Sibyla. Sám povedal, že ten proces bol „dôstojný, veľmi slušný, kultivovaný, bez veľkých emócií“.
Na čelo centra sa dostal v roku 2022, po niekoľkokolovom konkurze. „Dočasne“ ho nahradil „človek zvonka“ – Gustáv Murín. Na to, aby si sadol na riaditeľskú stoličku, nepotreboval nikomu nič dokazovať. Nestál pred žiadnou komisiou, nepredkladal koncepcie, s nikým sa neporovnával. Stačilo, že si ho vybral „niekto zhora“.
Slovenská tradícia
Vlastne to celkom sedí s informáciou, ktorú vo svojej správe zo začiatku decembra 2024 zverejnila Transparency International Slovensko, že „životnosť“ najvyšších šéfov a šéfok v najväčších štátnych firmách je v priemere 2,1 roka.
Nejako sa s tým ráta, že vždy príde niekto „zvonka“, na chvíľu. Akoby to bol jeden z tradičných slovenských zvykov – čakať na moment, keď doteraz „našich“ nahradia tí „ich“.
Veľmi sa nemení ani choreografia toho tanca: niekedy to ide valcom, inokedy potichu, občas vyhrážaním, často dohodou, a keď to nejde inak, tak organizačnými zmenami... päť-šesť osvedčených variantov, stále dokola.
Keď sa to udeje slušne, bez ponižovania, dokonca môžete mať pocit, že to nie je vlastne také zlé.
Rokmi si všetci na ten rytmus zvykli, „znormalizovali“ sa v ňom. Bude pršať a snežiť. Bude odvolávanie a dosadzovanie.
