Mohlo by sa zdať, že vládna zostavička je pre novinárov hotovou žatvou. Táto prosperitu, slobodu a bezpečnosť ohrozujúca kombinácia autoritárskych sklonov, neschopnosti, grobianstva, nevkusu, súdobej konšpimagoriády a tradičnej tupoty predsa vytvára priestor na nekončiaci sa prúd dôležitých správ a reakcií.
Ocenený študent odmietol podať ruku prezidentovi Pellegrinimu Čítajte Na druhej strane však názoroví žurnalisti neraz stoja pred rébusom povedať niečo originálne. Napríklad keď predseda vlády začne rozprávať, koho všetkého by v krajine doslova vyfackal. Čo sa dá povedať, aby to malo právo na existenciu aj po škrtnutí moralizovania, amatérskeho psychologizovania a banalít?
Áno, vyzývať na násilie je nehoráznosť, taký predseda vlády najneskôr na druhý deň nemal byť predsedom vlády, ale na to príde aj plastelína, pravda, ak je inteligentná. Ako vraví kolega di Caprio, musíme ísť o čosi hlbšie.
