„Mary, Mary, pošli ťahák, och, veď vidíš, že som chudák. Matika je Tebe hračkou, vždy si bola dobrou žiačkou,“ zapísala si do pamätníčka moja spolužiačka Sylvia k fotke našej Mariky. Tak sme familiárne volali spolužiačku Máriu Semančíkovú (†51), zástupkyňu riaditeľky na Gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, ktorá vo štvrtok zomrela pri útoku študenta.
Veršík, ktorý nám zostal ako spomienka na Mariku, sa o nej čítal na stužkovej na konci roku 1990 v Kežmarku, za zvukov vtedy veľmi populárneho Guru Josha a jeho skladby Infinity.
V málokoho prípade bol citát zo stužkovej taký trefný ako v jej. Vždy bola veľmi dobrá v matematike. Priam najlepšia, ak nepočítam nášho spolužiaka Martina, ktorý sa jej jediný vyrovnal.
Aj jeho sa štvrtková tragédia osobne dotkla. Mladá študentka, ktorú zavraždil útočník, bola jeho neter. A tak na našu triedu vo štvrtok v ročníkovej chatovacej skupine doľahol dvojnásobný smútok.
Marika nás zachraňovala
Byť dobrý v matematike bolo v našej triede čosi. Mali sme veľmi prísneho učiteľa matematiky, ktorého sme familiárne volali Jožko Galica, hoci on k nám príliš náklonnosť neprejavoval.
Kto nedosahoval požadovanú úroveň znalostí matematiky, bol preňho lacná pracovná sila. Vrátane autora tohto textu. Marika však bola výnimka. Mal ju veľmi rád a vždy sa mu rozžiarili jeho malé oči, keď ju uvidel.
