Po niekoľkých dňoch od vrážd v Spišskej Starej Vsi sa možno pýtať, ako veľmi zlyhal štát v prípade mladého násilníka.
Zľahčovali to? Áno, najneskôr v piatok, konkrétne členovia vlády a Smeru. Zároveň v sobotu skončil policajný prezident Ľubomír Solák.
Známe riziko
Je pravda, že keď niekomu preskočí a rozhodne sa vraždiť, je ťažké tomu zabrániť akoukoľvek prevenciou. Osobitne ak je reč o školách a dávnejšom blúznení o kamerách, ktoré by sledovali a rozpoznávali žiakov pomocou AI, dostali sme až príliš rukolapný dôkaz, aké to boli hlúposti.
Lenže – ako poznamenali minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a generálny prokurátor Maroš Žilinka už vo štvrtok večer – spišskostaroveský vrah nebol „nepopísaný list papiera“.
Dve rozhodnutia súdu a dištančné vzdelávanie mal práve preto, lebo sa správal násilnícky, a opis jeho správania, ktorý k tomu viedol, na prvý pohľad prekračuje hranice šikanovania.
Len dva dni pred vraždami o mladom násilníkovi rozhodoval okresný Krajský súd v Prešove a zamietol návrh prokurátora na uloženie ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou.
Nebudeme komentovať rozhodnutie, ktoré sme nevideli (podľa súdu nebola splnená jedna zo zákonných podmienok). Nevieme totiž, aké informácie mal dotyčný sudca alebo sudkyňa k dispozícii. Prokurátor však pokladal za potrebné násilníka zatvoriť – a nedosiahol to.
Z toho vyplýva, že minimálne časť štátnej štruktúry, ktorej úlohou je chrániť ľudí pred násilníckymi spoluobčanmi, brala riziko spojené s budúcim vrahom vážne. A táto časť nestačila na to, aby mu v konaní zabránila.
Youtuber, roxorové tyče a štát
Minister vnútra tvrdí, že zlyhala aj miestna polícia, ktorá mala o rizikovom človeku vedomosť. Tvrdenia školy si mierne odporujú: nevedeli a nemali odkiaľ vedieť o minulosti svojho študenta. Mal však individuálny študijný plán – na ochranu ostatných študentov (!). Mal probačný dohľad, kuratela však nemala zo zákona povinnosť informovať školu.
Bez ohľadu na to, na ktorom úseku presne sa to stalo, možno vyhlásiť, že štát zlyhal. Ako veľakrát predtým. Máme až priveľa prípadov, keď orgány mali informáciu, že niekto sa rizikovo násilnícky správal, a nezabránili vražde – typicky femicíde, teda vražde ženy. No nielen.
