Autorka je poslankyňa NR SR a podpredsedníčka Progresívneho Slovenska
Ohľaduplný a rešpektujúci prístup pri pôrode a po ňom na Slovensku stále nie je štandardom. Mnohé ženy odchádzajú zo slovenských pôrodníc s traumami, pre ktoré buď váhajú s ďalším otehotnením, alebo volia pôrod v blízkom zahraničí.
„Oznámili mi – ani nie priamo mne, povedali si to len medzi sebou – fetus mortus, mŕtvy plod. Bez akýchkoľvek emócií, akoby mi oznamovali, že dieťa sa otočilo.“
Aj toto sa stalo žene na Slovensku pravdepodobne pre zanedbanú starostlivosť v posledných týždňoch tehotenstva. Tento a ďalších 732 príbehov som si mala možnosť prečítať v dotazníku, ktorý mi vyplnili ženy z celého Slovenska.
Pýtala som sa v ňom na skúsenosti so zdravotnou starostlivosťou v poslednom mesiaci pred termínom pôrodu. Výsledky sú smutné, niektoré desivé. Štyri prípady vrátane príbehu, ktorý som už spomenula, sa skončili úmrtím novorodenca.
Striedali sme sa raketovou rýchlosťou
Viac ako polovica žien uviedla, že ich predpôrodné prehliadky v posledných štyroch týždňoch tehotenstva trvali menej ako pätnásť minút. Takmer trinásť percent z nich absolvovalo prehliadky, ktoré dokonca trvali len päť minút, vyslovene spôsobom: tlak, moč a otázka: „Cítite pohyby?“ Inak nič. Keď ide o zdravie matky a dieťaťa, takéto tempo sa rovná hazardu so životom oboch.
Dáta mi tiež potvrdili, že takmer v každej spomenutej pôrodnici dostávajú ženy inú predpôrodnú starostlivosť. Často im v závere tehotenstva chýbali základné vyšetrenia, ako napríklad pásy (ktoré overujú ozvy dieťaťa a sťahy maternice) či sono (ktorým sa dajú skontrolovať napríklad prietoky či veľkosť dieťaťa).
Hovorili o masovke, na ich individuálne potreby nebol čas. V slovenských pôrodniciach neexistuje jednotný štandard poskytovania predpôrodnej, pôrodnej a popôrodnej starostlivosti, ktorý by zároveň kopíroval medzinárodne platné štandardy Medzinárodnej federácie gynekológie a pôrodníctva alebo Svetovej zdravotníckej organizácie.
Pokiaľ ide o samotný pôrod, rodičky často zažili posmešky, urážky, cynizmus a nedostatok rešpektujúceho prístupu. Takéto zážitky nie sú v slovenských pôrodniciach vôbec výnimočné. Ženy opakovane uviedli, že k nim pristupovali bez úcty, empatie a pochopenia.
Popôrodná starostlivosť? „Pre prvorodičku totál psycho, slabšia povaha by to nezvládla,“ znela jedna reakcia. Inde zasa lekár žene, ktorá mala problémy s dojčením, povedal: „Aj krava vie dať najesť svojmu teľaťu.“
Najčastejšie respondentky kritizovali, že lekári s nimi nedostatočne komunikovali. Kým sa ony samy nespýtali, nedostali potrebné informácie. A často ani vtedy nie.
Nevhodný prístup zdravotníckeho personálu, komplikácie a nedostatok podpory pritom vedú k dlhodobým traumám, ale aj k brzdeniu prirodzeného priebehu pôrodu a kontrakčnej činnosti. Žena je v strese namiesto toho, aby bola uvoľnená a sústredila sa sama na seba a svoje dieťa.
Až trinásť percent žien v mojom prieskume uviedlo, že zažili úzkosť alebo pocit úplnej bezmocnosti, že svoj pôrod nemajú vo vlastných rukách.
Zmena k lepšiemu existuje
Zmeny sa dejú aj u nás na Slovensku. Nemôžeme hádzať všetky pôrodnice do jedného vreca. Napríklad regionálne nemocnice ako Levice, Zvolen či Krompachy ženy opisujú ako zariadenia s rešpektujúcim prístupom a dôrazom na individuálnu starostlivosť. Príklady dobrej praxe existujú, no nie sú zatiaľ štandardom.
Na Slovensku dokonca máme prvé Centrum pôrodnej asistencie, a to v Trenčíne. Vzniklo vďaka snahe a vytrvalosti troch pôrodných asistentiek a podpore ich primára.
V Starej Ľubovni zas poskytujú pre ženy kvalitnú predpôrodnú prípravu, laktačné poradenstvo či arómoterapiu. Ako jedni z mála majú aj pôrodný gauč. Aj bratislavský Ružinov sa pomaly mení, prešiel rekonštrukciou a dostáva čoraz viac pozitívnych referencií.
V Liptovskom Mikuláši majú zas modernú miestnosť prirodzeného pôrodu, kde má žena k dispozícii náparku, žinenku, pôrodnú stoličku, závesnú šatku, telemetrický kardiograf na meranie funkcií bábätka, ako aj nonstop občerstvenie.
Prenosný kardiograf v Liptovskom Mikuláši či pôrodný gauč v Trenčíne však majú len vďaka verejnej finančnej zbierke. Kde je štát? Kde je záujem ministerstva zdravotníctva o túto tému? Kde je adekvátna finančná podpora pre oblasť pôrodníctva?
Na Slovensku rodí ročne zhruba 50-tisíc žien. To nie je málo. Nesmie nám byť jedno, akým spôsobom prichádzajú tieto deti na svet a v akom stave nechávame pri a po pôrode ich matky.
Hoci situácia v slovenskom pôrodníctve sa pomaličky zlepšuje aj vďaka rozhodnutiu a chuti niektorých lekárov, lekárok či pôrodných asistentiek, stále nie sme ani blízko k tomu, aby sa každej žene dostalo pri pôrode slušného zaobchádzania bez porušovania jej práv a práv jej dieťaťa.
Pretože už nestačí povedať „veď odišla domov so zdravým dieťaťom“. Samozrejme, život a zdravie matky a jej dieťaťa musí zostať prioritou každého lekára, lekárky či pôrodnej asistentky. Rovnakou prioritou však pre nich musí byť, aby žena odišla domov bez traumy, psychického bremena. Aby bolo postarané nielen o jej fyzické, ale aj duševné zdravie a pohodu.
Je načase to zmeniť
Ako? Dobrý pôrod sa začína adekvátnou prípravou. Toto je možné ovplyvniť kvalitnou predpôrodnou starostlivosťou a správnym vedením pôrodu. Popôrodná starostlivosť a podpora dojčenia majú zásadný vplyv na celoživotné zdravie dieťaťa, kvalitu života matky a jej rozhodnutie pre ďalšie tehotenstvo.
Na tom musí štátu záležať.
Som presvedčená, že ženy si zaslúžia zdravotníctvo, ktoré ich bude rešpektovať – nie ignorovať.
Opatrenia, ktoré nás posunú k poskytovaniu kvalitnej a rešpektujúcej pôrodníckej starostlivosti, sú napríklad rozvoj a podpora regionálnych perinatálnych centier, dôsledné aplikovanie medzinárodne platných pôrodníckych štandardov v pôrodniciach, ako aj povinné sprístupnenie ukazovateľov kvality pôrodníckej starostlivosti.
Finančné vstupy od poisťovní musíme naviazať na kvalitu práce pôrodníc. Ženám musia byť pri pôrode k dispozícii pôrodné asistentky či vytvorené centrá pôrodnej asistencie, ale aj z verejného poistenia hradená návštevná domáca starostlivosť pôrodnou asistentkou a komunitná starostlivosť o čerstvé matky s deťmi vo vylúčených komunitách.
Musí fungovať Národný program pre podporu dojčenia s adekvátnymi finančnými investíciami, do pôrodníc musíme vrátiť banky materského mlieka a v neposlednom rade sprístupniť umelé oplodnenie pre všetky ženy. Za dostupné ceny, bez obmedzení veku či partnerského stavu.
Máme pred sebou dlhú cestu, ale ak na jej konci budú Slovenky rodiť v dôstojných podmienkach, oplatí sa vyraziť na ňu čím skôr.
