Autor pôsobí v Ústave orientalistiky
Pred rokom, v januári 2024, Medzinárodný súdny dvor v Haagu prijal žalobu zo strany Juhoafrickej republiky obviňujúcu Izrael z páchania genocídy v Pásme Gazy. Zatiaľ čo v januárovom rozhodnutí táto najvyššia svetová súdna inštancia ešte nežiadala zastavenie izraelských vojenských akcií, v máji 2024 už nariadila Izraelu zastaviť ofenzívu v Rafahu. To však Izrael odmietol a jeho spojenci tento prístup prešli – tradične – mlčaním. Na finálny rozsudok Medzinárodného súdneho dvora si však budeme musieť niekoľko rokov počkať.
Čo je to genocída
Tento orgán je zložený z pätnástich sudcov, ku ktorým sa v jednotlivých procesoch môžu pridať dvaja ďalší sudcovia nominovaní žalobcom a žalovaným.
Rozhodujúcim dokumentom v súvislosti s genocídou je Dohovor o zabránení a trestaní zločinu genocídy. Dohovor bol schválený Valným zhromaždením OSN v roku 1948 a účinný je od roku 1951. Signatármi dokumentu je veľká väčšina štátov vrátane Izraela. Dohovor označuje za genocídu „ktorýkoľvek z nasledujúcich činov spáchaných s úmyslom zničiť, ako celok alebo časť, národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu:
a) zabíjanie členov takej skupiny; b) spôsobenie vážnej telesnej alebo duševnej škody príslušníkom takej skupiny; c) zámerné uvedenie príslušníkov takej skupiny do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť ich úplné alebo čiastočné fyzické zničenie; d) zavedenie opatrení so zámerom zabrániť takej skupine rodiť deti; e) násilný transfer detí od tejto skupiny do druhej skupiny“.
Tento zločin sa nachádza vo veľmi podobnej podobe aj v slovenskom Trestnom zákone pod paragrafom 418 (genocídium). Pokiaľ sa páchateľ dopustí tohto trestného činu počas vojnového konfliktu, čaká ho výmera trestnej sadzby od 20 rokov po doživotie. Pokiaľ pritom spôsobí smrť viacerým osobám, automatickým trestom je doživotie.
Treba tiež poznamenať, že paragraf 422 d v odseku 2 Trestného zákona osobe, ktorá „verejne popiera, schvaľuje, spochybňuje, hrubo zľahčuje alebo sa snaží ospravedlniť genocídium, zločiny proti mieru, zločiny proti ľudskosti alebo vojnové zločiny...“, vymeriava trest odňatia slobody vo výške šesť mesiacov až tri roky. Podpora izraelských postupov v Pásme Gazy sa po prípadných rozsudkoch Medzinárodného trestného súdu voči izraelským predstaviteľom alebo rozsudkoch Medzinárodného súdneho dvora voči štátu Izrael v aktuálne prebiehajúcich alebo budúcich súdnych procesoch môže stať trestným činom.
V zahraničných médiách sa o otázke, či sa Izrael v Pásme Gazy dopúšťa genocídy, živo diskutuje. Narastajúci počet relevantných odborníčok a odborníkov je presvedčených, že kombinácia vyjadrení popredných izraelských vojenských a politických predstaviteľov a na ne nadväzujúcich izraelských postupov a vojenských akcií v Pásme Gazy sa dá charakterizovať ako genocída.
