Autor je teológ, probačný úradník a komentátor
Spoločná tlačovka opozičných strán oživila nádej u odporcov Ficovho vládnutia. Eufória trvala chvíľu. Igor Matovič zvolil exhibíciu v zadnom rade, aby v ďalších dňoch zintenzívnil tradičný program performera. Mix antipolitiky a politiky bude pri snahe otočiť politický kurz Slovenska nepoužiteľný.
Matovič si pobyt mimo záberu kamier vrchovatou mierou vynahradil. Stihol napomenúť a uraziť potenciálnych spojencov, vyšplhať sa s balíkom plienok na plot Úradu vlády aj obviniť hlavného súpera z priamej zodpovednosti za vraždenie v Spišskej Starej Vsi. Všetko v mene porážky mafie.
Aj progresívci sa pokúsili o kreatívnejší prístup. „Vynorili sa“ v Kyjeve , aby sa posadili za spoločný stôl s ukrajinským prezidentom. Viacerí ocenili odvahu a dokonca (ak je to v takomto kontexte dovolené) aj istú mieru vtipu.
Argumenty v prospech Matoviča sú prosté: bez neho to asi nepôjde, veľkorysé zabudnutie na milión jeho zlyhaní bude v prospech veci a z tretieho-štvrtého miesta nebude kaziť budúcu partiu tak výrazne ako z pozície víťaza.
