Na niektoré veci sa dá spoľahnúť. Keď opozícia podľahne volaniu časti verejnosti po geste jednoty, obvyklý podozrivý nepremešká príležitosť potrestať ju a vyliať na ňu za vedro špiny. A keď nejaký truľo zo Smeru tresne nejakú nehoráznosť, časť divákov odhalí ďalší zlovoľný strategický ťah zo Súmračnej.
Čiže sme pri verejnej úvahe Tibora Gašpara, aby si Slovensko ponechalo otvorené vrátka pre odchod z EÚ a NATO. Slová sú to nebezpečné, osobitne mrazivo pôsobí, keď s nimi vyrukoval po návrate z Moskvy, ale odhalenia, že ide o ďalší krôčik v premyslenom veľkom pláne na odchod z EÚ a NATO, sú, povedzme, prepálené.

Nebudeme vstupovať na suverénnu pôdu Gašparovej mysle, ale môžeme pomenovať fakty. Je totiž dôležité, že Gašpar so svojou úvahou nevyrukoval sám, ale išlo o reakciu na iniciatívu SaS zakotviť členstvo v EÚ a NATO do ústavy. Opozičný návrh podporiť nemohol, ale musel to nejako zdôvodniť.
No tak konal, čo mu intelekt a charakter dovolil.