Autor je filozof
Prímerie v Gaze je jednoznačne pozitívnou správou. Unášanie civilistov je otrasný, neospravedlniteľný vojnový zločin a v rámci prímeria sa všetky izraelské rukojemníčky a rukojemníci unesení Hamasom konečne vrátia späť k svojim rodinám. Zároveň sa zastaví masakrovanie gazského obyvateľstva a obnovia sa dôležité dodávky humanitárnej pomoci.
Konečne dohoda
To, že prímerie prichádza s nástupom Trumpa, vyznieva paradoxne. Dohoda, ktorá bola uzavretá, je de facto identická s dohodou , ktorá bola k dispozícii už 27. mája 2024 a Biden ju vtedy prezentoval ako dohodu o ukončení vojny a ktorú Netanjahu odvtedy neustále torpédoval. Trump na rozdiel od Bidena zatlačil na Netanjahua, aby dohodu akceptoval.
O vplyve „Trumpovho efektu“ na dohodu možno teraz len špekulovať. Podľa jednej interpretácie Trump nemá apetít na vojnu a túži normalizovať vzťahy a uzatvárať dohody s arabskými monarchami, s ktorými si najlepšie rozumie. Im síce na Palestíne nezáleží, ale drvivej väčšine ich „poddaných“ áno.
Podľa inej (v Trumpovej hlave nie nevyhnutne protirečivej) interpretácie Trump Netanjahuovi horkú pilulku osladil zrušením sankcií na radikálnych osadníkov či prísľubom zrušenia sankcií na sledovací systém Pegasus. Existujú aj obavy, že podporí anexiu častí alebo celého Západného brehu.
Je však jasné, že reštart vojny neskôr by nebol jednoduchý a ťažšie by hľadal podporu aj v izraelskej spoločnosti. Ani osladená dohoda sa Netanjahuovi neprehĺta ľahko.
Otázky „víťazstva“ sú bezpredmetné. Palestínčania prehrali. Gaza je zrovnaná so zemou, spoločnosť sa sústreďuje na holé prežitie, palestínske deti a mladá generácia vrátane tých, ktorí prežili bez vážnejšej fyzickej ujmy, bude dlhodobo traumatizovaná. Blokáda nikdy neumožňovala viesť normálny život, no aj návrat k predchádzajúcemu statusu quo je dnes ťažko predstaviteľný.
