Autor je manažér zahraničných vzťahov.
„Problém dneška je především mravní“ (prvý vianočný prejav prezidenta Masaryka, 1933)
Konsolidácia, inflácia, vojna – ozajstná či kultúrna –, štrajk lekárov či učiteľov alebo nebývalá nenávisť vo verejnom priestore... Nemálo ľudí je skľúčených z toho, aké časy žijeme, a zachvátila ich mimoriadna frustrácia či dokonca rezignácia, veď sa toho valí tak nesmierne veľa. Kladú si prirodzenú otázku, čo sa vlastne deje, prečo veci nefungujú tak ako prv.
Odpoveď je pritom prostá. Náš morálny kompas uletel ako nikdy predtým. Dovolili sme, aby civilizáciu od San Francisca po Vladivostok ovládla vulgárna a beztrestná politická elita, ktorá nemieni dodržiavať elementárne morálne pravidlá, pričom nesúlad jej nastavenia s humanitnými hodnotami pôsobí ako obrovský výkričník. Až si treba položiť otázku, či si vôbec spoločnosť, ktorá také niečo dopustila, zaslúži rešpekt a či možno byť s jej členmi solidárny.
Sebe beztrestnosť a doživotnú rentu, lekárom basu a pacientom-voličom smrť.
Lídri, páchatelia trestných činov
Nejde pritom len o to, že hulvátske správanie à la Huliak či Blaha nemá vo verejnom priestore čo robiť.
Povinnosťou verejnej moci je napĺňať občanmi legitímne očakávanú predstavu o právnom a demokratickom štáte. Podľa signatárov Charty 77 patrí k tejto povinnosti potrestanie každého trestného činu bez ohľadu na to, kto a kedy ho spáchal, ochrana životov, zdravia a majetku občanov. Tento princíp platí tak pre Trumpa, Bidena či Babiša, ako aj pre Fica a Putina.
Robert Fico však – v mene celej našej krajiny – pokojne zablahoželal Donaldovi k zvoleniu, hoci podľa mienky môjho bývalého amerického profesora Trump „proste nemôže byť prezidentom, pretože patrí do väzenia“.
