Robert Fico by rád urobil presne to, čo urobilo mnoho autokratov. Rád by zakázal a potlačil nenásilné protesty, ktoré v ňom vyvolávajú traumatické spomienky na rok 2018, keď pod ich tlakom musel odstúpiť.
Recep Tayyip Erdoğan potlačil viacero protestov s násilným zásahom polície a následným hromadným zatýkaním. Hovoril o protištátnych aktivitách skupín financovaných zahraničím.
Alexander Lukašenko použil násilie, masové zatýkanie a následné mučenie zadržaných, aby potlačil protesty proti volebným podvodom v roku 2020. Lukašenko tiež hovoril o protištátnych aktivitách.
Vláda Si Ťin-pchinga potlačila prodemokratické protesty v Hongkongu v rokoch 2019 – 2020 a ani nepotrebovala odôvodnenia.
V Gruzínsku vlády v rôznych obdobiach zakročili proti demonštrantom. V roku 2023 polícia použila slzný plyn a vodné delá na rozohnanie protestujúcich a zatkla viac ako 130 demonštrantov.
Našťastie, Slovensko je členom Európskej únie, takže Fico sa nemôže oddať týmto preňho príťažlivým riešeniam svojich problémov s pokojne prejavovanou občianskou nespokojnosťou.
Majster a jeho žiak
Stále však môže čerpať inšpirácie od Viktora Orbána, ktorý ho „spontánne“ navštívil v Bratislave práve v deň, keď Fico v parlamente zabránil opozícii, aby verejne diskutovala o dôvodoch návrhu na jeho odvolanie.
Zneužil na to tajnú službu, ktorá preňho vyrobila správu z hromadne rozposlaného e-mailu, a vyslal do spoločnosti odkaz, že opozičné sily chcú prevrat a rozvrat Slovenska.
Na spoločnej tlačovej konferencii Fico povedal, že stretnutie s Orbánom v ňom umocnil pocit, že úsilie, ktoré vlieva do suverénnej slovenskej zahraničnej politiky, má význam najmä po výhre Donalda Trumpa.
Bolo zjavné, že Orbán so svojimi dvornými propagandistami prišiel podporiť Fica.
Ak predpokladáme, že mu aj poradil, aké má možnosti, ak chce držať na uzde „protištátne sily“, tak sa naša fantázia neutrhla úplne z reťaze.
Orbán nepotrebuje vojensky potláčať demonštrácie. Jeho propagandistická mašinéria, akú si Robert Fico nemal šancu za ten rok postaviť, efektívne odvádza pozornosť od zlyhaní Orbánovej vlády a hlavne od korupcie, ktorá je dnes už votkaná do elementárneho fungovania štátu.
Komunistická štátna bezpečnosť v demokracii
Orbán má zároveň Úrad na ochranu suverenity, ktorý má desivé právomoci na sledovanie a obťažovanie oponentov jeho režimu. Tento úrad napríklad minulý rok začal vyšetrovať nezávislý investigatívny portál pre novinársku prácu, akú na Slovensku ešte vykonávajú viaceré médiá.
Úrad môže na základe konšpirácií a bez vecných dôkazov vyšetrovať kohokoľvek.
Zároveň je vyšetrovaná osoba alebo inštitúcia povinná odovzdať všetky dokumenty alebo dáta, akých sa úrad dožaduje, a to aj vtedy, ak obsahujú osobné údaje. Môže využívať služby maďarských tajných služieb. Bývalí maďarskí disidenti prirovnali tento úrad ku komunistickej štátnej bezpečnosti.
Európska komisia vlani podala na Súdny dvor Európskej únie v Luxemburgu žalobu proti Maďarsku pre zákon na ochranu suverenity, ktorý vytvorenie úradu umožnil.
Ak Únia nebude schopná efektívne zakročiť, nič nebude brániť Ficovi, aby vytvoril nejaký svoj vlastný úrad na ochranu slovenskej suverenity.
Protesty majú moc
Fico sa bude hlavne snažiť zastrašiť organizátorov protestov a svojich voličov presvedčiť, že opozícia chystá štátny prevrat.
Vo viacerých komentároch už zazneli príklady Ficovho pokrytectva, keďže počas svojej opozičnej kariéry sa pretransformoval na profesionálneho protestného spíkra. Zároveň oslavuje Trumpov návrat, toho Trumpa, ktorý potom, ako prehral voľby, nabádal svojich fanúšikov, aby zaútočili na Kapitol.
Zároveň spája protesty s atentátom na svoju osobu. Vo svete, ktorého sa dožaduje, by už oponenti vlády nikdy nemohli vyjadrovať svoj nesúhlas bez toho, aby boli obvinení, že ohrozujú predsedu vlády.
Momentálne je dôležité, aby sa organizátori a účastníci protestov nenechali odstrašiť, aby chápali, že nenásilné vyjadrenie ich občianskeho postoja je súčasť demokracie a ústavou dané právo, ktoré im Fico ani Gašparova SIS nemôžu vziať. Nemôžu v demokratickej krajine.
Je dôležité, aby sa nenechali vyprovokovať na násilnosti alebo správanie, ktoré Fico môže oficiálne označiť ako ohrozenie.
Samozrejme, môžeme si teoreticky vymenovať, akými spôsobmi môže štát pod Ficovou kontrolou strpčovať život organizátorom protestov, ale aj to je súčasť Ficovho plánu. Šírenie strachu.
Fico nemôže protesty zastaviť. Môže dúfať, že postupne sa ľudia unavia a ich počty sa budú scvrkávať. Nateraz sa však jeho túžby určite nenaplnia.
