K protiobčianskej činnosti vlády sa od začiatku dalo pristúpiť varovnejšie aj zdržanlivejšie. Vyľakanejší nabádali, aby sa realisti vysťahovali, idealisti si pripravili väzenský balíček a chladnokrvnejší zasa vraveli, že to síce bude nevkusné, ale inak zvládnuteľné. Žiaľ, na veľkorysosť sa minul priestor.
Ešte nevieme, ako bude vyzerať čerstvá ambícia vlády obmedzovať právo na zhromažďovanie. Možné je celé spektrum od prostého urážania či zastrašovania občanov po úplný zákaz. No už aj „najslabšia“ ambícia je neprijateľná. Až to vyzerá, akoby premiér toľko opakoval slová o „majdane“, že po ňom zatúžil.
Veru, on, pretože tie miliónové ukrajinské demonštrácie, o ktorých sa vyjadruje s takým zhnusením, boli v jadre dielom ukrajinských prezidentov, respektíve vlád. Osobitne druhý prípad vyvoláva nepríjemné asociácie.
