Keď bola moja kamarátka pred pár rokmi tehotná, na gynekológii ju vyšetroval istý necitlivý lekár. Mnohé ženy dosvedčia, že kontroly vo vysokom štádiu tehotenstva nebývajú vždy príjemné, no v tomto prípade si moja priateľka vypočula, že „niečo predsa musí vydržať, čo bude potom robiť pri pôrode“.
Keď dieťa prišlo na svet, od iného pôrodníka si pri následnom šití bez dôkladného tlmenia bolesti, počas ktorého takmer omdlievala, vypočula, že „to ju predsa nemôže tak bolieť“. Ak teraz na chvíľu preskočíme komplexnú tému pôrodníckeho násilia, s ktorým sa ako ženy stále stretávame, zastavme sa najmä pri irónii tejto situácie.
Ste žena, porodíte dieťa, prežijete hodiny kontrakcií, hormóny vám spravia z tela bojisko a dieťa neušetrí vaše najintímnejšie partie o nič viac. A potom príde človek, ktorý toto všetko nezažil, a s istotou vám povie, ako sa máte cítiť a čo vás určite bolí alebo nebolí. Navyše je to len jedna omrvinka z celého vesmíru rád, poučení a kritiky zo strany mužov, ktorú si ako ženy – matky vypočujeme.
Takto vyzerá priepasť
Keď som začala písať sériu komentárov Zápisky z materskej, chcela som, aby sa úvahy na rôzne materské témy zliali spolu s vedeckými faktmi a čiastočne aj osobnými skúsenosťami do obsahu, ktorý bude nejakým spôsobom prínosný najmä (ale nie výlučne) pre ženy. Pre tie, ktoré už matkami sú, ale aj tie, ktoré sa nimi stať chcú. Dokonca aj pre tie, ktoré po deťoch netúžia, no rady by viac prenikli do sveta iných rodičov okolo seba.
Ukázalo sa, že drvivá väčšina čitateliek presne pochopila, čo sa snažím povedať, a témy u nich intenzívne rezonujú, čo som vnímala cez priamu spätnú väzbu. Nikoho určite nešokuje, že je to preto, lebo mnohé z opisovaného osobne zažili alebo sa s tým stretli a potrebovali, aby sa tieto problémy viac prízvukovali verejne.
No potom je tu ešte skupina, ktorá mi predostrela najmä potrebu zhadzovať, dezinterpretovať, negovať, poučovať alebo „len“ nechápať, a túto skupinu tvoria mužskí čitatelia. Vrátane tých, ktorí deti nemajú.
