V poslednom mesiaci môjho tehotenstva som veľa varila. Popritom som sa snažila uvoľniť priestor v mrazničke, pretože väčšinu jedla som si chystala do zásoby na šestonedelie. Na chvíle, keď budem doma s dieťaťom sama a nebudem stíhať stáť hodiny pri sporáku. Ide o na pohľad banálnu praktickú vec, no v skutočnosti malý a dôležitý krok v príprave.
Na tehotenstvo, pôrod a prvé týždne po ňom som sa pripravovala rôznymi spôsobmi. Čítanie kníh a rozhovorov s odborníčkami v médiách, sedenia s dulou a laktačnou poradkyňou. Cvičenie.
Ponorenie sa do seba, svojich očakávaní a potrieb. Debaty s partnerom o tom, ako budeme fungovať, ako zabezpečíme starostlivosť o dieťa aj o nás samých, ako nastavíme hranice rodine a okoliu, ako budeme fungovať finančne a mnoho, mnoho ďalšieho.
Uvedomila som si pri tom, ako sa všetky tieto kroky, chtiac alebo nechtiac, často zanedbávajú. Od prípravy na materstvo ako prehliadanej témy vzdelávania na školách cez nasávanie obrazu materstva len cez jeho vyfiltrovanú verziu na sociálnych sieťach až po vedomú pohodlnosť a ignoráciu.
Témy, o ktorých sa nehovorí
Asi pri ničom inom neplatí tak veľmi ako práve pri rodičovstve, že sa množstvo vecí človek naučí za pochodu. Napríklad, že každé dieťa je jedinečné a tabuľky len orientačné. Že flexibilita je kľúčová a plány niekedy treba meniť rýchlosťou blesku, aj keď ste človek striktného režimu. Alebo čo na vás funguje ako upokojujúci prostriedok, keď ste v stresovej situácii a dieťa testuje vašu trpezlivosť.
Existuje však stále veľa oblastí, ktoré si pri štarte rodičovstva môžeme komplikovať o čosi menej, a preto som presvedčená, že na pôrod, šestonedelie a materstvo ako také sa do veľkej miery pripraviť dá. Najmä o tých oblastiach, ktoré sú skrátka dané, je zodpovedné uvažovať a zhovárať sa.
A treba povedať, že je veľa tém, o ktorých sa pri tejto príprave nehovorí a malo by sa. Pomohlo by to (budúcim) rodičom a v konečnom dôsledku aj ich deťom. Cieľom pritom nie je byť nachystaní stopercentne a na všetko, pretože to ani nie je možné.
Cieľom by malo byť ušiť si prípravu na mieru s ohľadom na to, kto ste a čo potrebujete, a zároveň uprieť zrak aj smerom, ktorým sa možno vaša kamarátka, sestra či švagriná nepozerali. A nerobili tak preto, lebo skrátka potrebovali niečo iné alebo ani nevedeli, že sa inam dívať môžu.
