Nie je jasné, či nevera – štyroch či dvoch? – „migaľovcov“ je bomba, alebo „len“ ďalšia z peripetií cirkusu Fico IV. Tak či onak významne podporuje prognózu, že implózia zvnútra je skôr viac ako menej pravdepodobná. Povedzme to tak, že známa riekanka „otázka nie je či, ale kedy“ má výrazne posilnenú validitu.
Jasné nie je ani to, či „pokus o organizáciu štátneho prevratu“ mal vplyv na rebéliu. Totiž, hoci názor autora na štvorku je silne nelichotivý, nechce sa veriť, že prijali a zžili sa s fantazmagóriou o pučistickej skupine, ktorá chce neústavne zvrhnúť vládu.
Iste, „ideovo-diverzné“ pôsobenie mimovládneho sektora, nadácií a think-tankov financovaných zo zahraničia je tradičný naratív „pravého“ antisystému, ktorý legitimizuje, teda má legitimizovať rôzne viac (Maďarsko, Gruzínsko, samozrejme, Rusko) či menej (zatiaľ Slovensko) reštriktívne a protidemokratické legislatívy o „zahraničných agentoch“ a podobne.
„Šorošovanie“ existuje presne štrnásť rokov, po obviňovanie z organizácie prevratu došlo iba v Rusku, Bielorusku (postsovietsky priestor). V (zatiaľ) demokraciách si až do takých preludov ako „vyvolávanie zrážky s bezpečnostnými zložkami“, „útok na ústavné zriadenie“ ani jeden antisystém netrúfol. (V úvodzovkách je vždy Fico.) Až na Slovensku.
Zásadné je toto: Šialenstvo nie je hodno polemiky. Každému, komu neušla elementárna súdnosť a vlastní trochu slušnejšie IQ, musí byť jasné, že všetko, čo vizionuje Fico, je nonsens. Žiadny pochod s vidlami na Úrad vlády, defenestrácia – to sú metafory – a podobne sa na súdobom (ani bývalom) Slovensku nemôžu stať.
Cestné blokády áno, už sa aj stali, ale nikomu nenapadlo obviniť kamionistov z organizácie prevratu. Existujú hromady situácií, ktoré sú predstaviteľné. Ani s nasadením všetkej fantázie však medzi ne nepatrí prevrat tam, kde má štát všetky právomoci a nástroje na použitie násilia (monopol).
Do paranoidnej fikcie Fica by neinvestoval jeden cent ani Przewalského kôň, nieto Soros, OSF, nadácie, agentúry. Ale pozor.
Kto si sadne so Šutajmi Eštokmi a podobnými bez toho, aby v prvej vete vyhlásil celú tému prevratu za totálny nezmysel, halucináciu chorej mysle, ale – napríklad – požaduje „dôkazy“ o nezmysle, prepadáva sa do nastraženej pasce: trochu klame Fico, trochu klame Šimečka, pravda bude kdesi uprostred.
Faktom je, že ak sa poslankyňa Bihariová v diskusii (s Mažgútom!!) nechá nachytať – nevie, kto je to Martin Šmíd –, darmo je celá zmienka o Šmídovi zavádzajúca v danom kontexte. Dojmy na príjme prevážia v prospech Mažgúta, ktorý je pritom čistý Nevedko.
Texty o krokoch vlády a protestoch nezamykáme
Aj pre vážnosť situácie sme sa v denníku SME rozhodli v najbližšom čase nezamykať články a komentáre, ktoré vám prinášajú podrobné informácie o spoločenskom dianí, o krokoch vlády a nenásilných protestoch.
Ďakujeme, že nás čítate, dôverujete nám a našu prácu podporujete. Môžete to urobiť aj kúpou predplatného.
