Ešte v polovici decembra malo v Česku zmysel klásť si otázku, či pravdepodobný víťaz tohtoročných volieb Andrej Babiš bude premiérom typu Roberta Fica a Česko sa vydá cestou, kam teraz Slovensko vedie jeho vláda.
Potom ale Fico kopol do populistickej a konšpiračnej vrtule a zmizol Babišovi za obzorom.
Niežeby bol český expremiér vzorom demokratického racionálneho politika, stále má v génoch zásadu „riadiť štát ako firmu“ a strety záujmov. Ale Fico za posledné týždne v Moskve, Hanoji aj doma predviedol výkon, na aký Babiš nemá. Našťastie pre Česko.
Žiadne štyri svetové strany
„Budeme pripravení na všetko. Hlavne na majdan, teda štátny prevrat cez ulicu, o ktorý sa tak húževnato snaží opozícia,“ použil pred demonštráciami minulý týždeň Fico slová, aké by Babiš z úst nevypustil.
A to proti nemu v roku 2019 demonštrovalo 250-tisíc ľudí na pražskej Letnej. Vtedy pritom verejnosť „len“ znepokojovala nová ministerka spravodlivosti (nepochybne solídnejšia a kompetentnejšia ako väčšina členov dnešnej Ficovej vlády), nezávislosť justície (ohrozená len teoreticky) a dotácia pre Agrofert.
Ale to je rétorika, dôležitejšie sú konkrétne politické kroky. Babiš by nešiel do Kremľa. Bol to on, kto v apríli 2021 dramaticky oznamoval českej verejnosti, že do výbuchu muničného areálu vo Vrbeticiach v roku 2014 (zomreli pri ňom dvaja miestni ľudia) boli zapojení príslušníci ruskej tajnej služby GRU. Česko vtedy ihneď vyhostilo 18 ľudí z ruskej ambasády, celkom ich bolo za Babišovej vlády na 80. Kremeľ vtedy zapísal Česko na zoznam nepriateľských krajín.
A potom je tu ešte jeden dôvod, prečo netúži Babiš po stretnutí s niekým, ako je Vladimir Putin. On si chce na summitoch lídrov EÚ priateľsky potriasať rukami s Macronom, s nemeckým kancelárom, rád by sa znovu stretol s Donaldom Trumpom.
Je to jednak osobný postoj, jednak také fotografie ocenia aj jeho voliči viac ako schôdzku s Putinom.
Babiš navyše uznáva iné poňatie zahraničnej politiky: za správnu považuje nie „suverénnu politiku všetkých štyroch svetových strán“, ale takú, ktorá je obhajobou ekonomických záujmov Česka a českých firiem. A čo by dojednal v Moskve?
Vo vzťahu k Ukrajine kladie Babiš tiež dôraz na „starosť o našich ľudí“, ale na jednoznačnom proukrajinskom postoji Fialovej vlády by v kontexte českej politiky nemohol zmeniť len málo.
Jeho zamietavá odpoveď na otázku v prezidentskej kampani, či by v prípade útoku na Poľsko alebo pobaltské štáty poslal českých vojakov na pomoc, by v reálnej politike vyzerala nakoniec inak.
Nemá ani dôvod viesť reči o vystupovaní Česka z EÚ, čo urobil Fico súhlasom s vývodmi Tibora Gašpara („Absolútne s ním súhlasím...“) a čo sa neskôr pokúsil zaprieť.
Babiš hlása, že nie je dôvod plánovať referendum o vystúpení z EÚ, pretože ju jeho hnutie ANO ako člen frakcie Patrioti pre Európu v Európskom parlamente zmení podľa jeho predstáv.
Bližšie pravde budú názory verejnosti, ktoré musí Babiš v práve odštartovanej predvolebnej kampani pozorne sledovať: podľa nedávneho prieskumu agentúry STEM sa postoj Čechov k EÚ zlepšuje, s členstvom je spokojných 51 percent ľudí a pre zotrvanie v únii by v prípadnom referende hlasovali tri pätiny občanov.
Všetky premiérske témy
Áno, vážnu chybu urobil Babiš práve s Patriotmi pre Európu, kam vmanévroval hnutie ANO aj proti vôli niektorých europoslancov. Spolu s Viktorom Orbánom vytvorili frakciu, ktorá sa v Európskom parlamente hneď ocitla v opozícii, teda bez vplyvu.
Čo je horšie, tretím zakladajúcim partnerom sú rakúski Slobodní, ktorých šéf Herbert Kickl síce asi bude rakúskym premiérom, ale Babišovi spojenie s ním v Česku uškodí.
Slobodní v minulosti požadovali zrušenie Benešových dekrétov a odstavenie Temelína – to ide všetko priamo proti českým záujmom a to mu dajú v kampani Fiala a spol. tvrdo najavo. Ale takých chýb proti náladám svojich voličov robí Babiš málo.
Šéf ANO bol premiérom v rokoch 2017 až 2021 – a nikdy by nedopustil, aby sa nespokojnosť lekárov vyhrotila tak, ako sa stalo na konci minulého roka na Slovensku. Každá téma dôležitá pre voličov bola pre neho téma „premiérska“, aj keď to napríklad počas pandémie covidu znamenalo, že riešil každú jednotlivosť a napáchal viac škody ako úžitku.
S konsolidáciou verejných financií by si Babiš poradil lepšie ako Ficova vláda, rovnako tak v parlamente mal vždy svojich ľudí schopných dojednávať, čo bolo treba (jeho vláda bola menšinová s ČSSD za podpory komunistov).
Aj keby by mal Babiš sklon viac sa podobať Ficovi, mal by to ťažké. Česká verejnosť je prozápadnejšia a menej pod vplyvom ruských dezinformačných kampaní. Jeho budúca opozícia je v zásadných veciach proti Babišovi jednotnejšia a akcieschopnejšia ako tá protificovská.
Pevnejšie sú tiež inštitúcie ako Ústavný súd, Senát (kde bude mať aj po jesenných voľbách do snemovne pohodlnú väčšinu dnešná vláda) a prezident (Petr Pavel porazil Babiša v minulých prezidentských voľbách a pri všetkej jeho profesionalite určite neodpustí šéfovi ANO na čele prípadnej vlády žiadny exces).
Konšpiračné okienko
Viac úsmevný ako zarážajúci je v poslednom čase jeden spoločný prejav oboch (ex)premiérov. V minulosti sa preslávili podobnými urputnými výrokmi, že oni teda rozhodne z funkcií (z politiky) neodídu (neodchádzajú).
Fico pri demisii v roku 2018 prezidentovi Kiskovi („Nebojte sa, ja nikde neodchádzam“) a Babiš na tlačovej konferencii nahnevaný dianím okolo únosu jeho syna („Nikdy neodstúpim, nikdy. Nech si to všetci zapamätajú. Nikdy.“)
Teraz majú spoločný iný motív: Fico kritizuje opozičných politikov, že „pobozkali Zelenského prsteň“, Babiš zase tvrdí: „Ja nikomu nepobozkám prsteň.“ Dostávajú od niekoho rovnaké noty? Pardon.
Babiš sa nedávno zastal slovenského premiéra, keď na otázku, čo hovorí na jeho cestu za Putinom a protiukrajinskú politiku, odpovedal: „Slováci si zvolili Fica, tak ich nechajte tak.“ Slovenský premiér Babišovi obhajobu vrátil v pondelok, podľa neho majú české útoky na Fica „slúžiť predovšetkým na pošpinenie Andreja Babiša. V Českej republike vytvárate obraz, že pozor, Andrej Babiš bude rovnaký ako Robert Fico.“
V hlavnom prúde
V tom ale slovenský premiér preháňa, pretože kto sleduje pôsobenie oboch politikov, vidí, že Andrej Babiš nemôže byť rovnaký ako Robert Fico. Každý má totiž úplne inú nielen politickú, ale aj osobnú motiváciu.
Šéf Smeru tu svoju nedávno znova zopakoval, keď na adresu koaličných politikov povedal: „Celý tím si ale musí uvedomiť, že ak tento zápas nezvládneme, súper nebude brať ohľad na nič a na nikoho a opätovne použije všetky prostriedky, aby nás úplne eliminoval a už nám nikdy nedovolil nastúpiť na ďalší zápas. A celý takzvaný demokratický svet mu bude tlieskať...“
To všetko je na míle vzdialené od osobnej motivácie Babiša: vrátiť sa do premiérskej funkcie a užiť si to, zanechať zaujímavý odkaz v politických dejinách Česka – Babiš bude mať v septembri 71 rokov. A, áno, keď sa podarí pomôcť pritom Agrofertu, len dobre.
Pokiaľ je o politickú motiváciu: skoro všetko, čím a ako agresívne šermuje Fico a zatiaľ mu to pomáha oslovovať asi pätinu voličov, by Babiša v Česku poškodilo a zabránilo mu dôjsť k vysnenému cieľu.
Keď sa nedávno Viktor Orbán zastavil za Robertom Ficom v Bratislave, slovenský premiér básnil o hodnotovom súzvuku s novým americkým prezidentom Donaldom Trumpom, zatiaľ čo Orbán povedal presne, že s nástupom Trumpovej administratívy sa politika Maďarska dostala do hlavného prúdu: „V rámci západného sveta, kam obe naše krajiny patria, sa v uplynulých dňoch stali veľké zmeny. My sme hlavný prúd.“
Čo je veľmi inšpiratívne pre doteraz váhajúcich populistov, extrémistov, nacionalistov a xenofóbov. Môže sa to týkať Babiša?
Pri všetkých jeho kauzách, minulosti, strete záujmov, ohýbaní pravidiel a ďalších prehreškoch proti férovej demokratickej politike, Babiš nikdy nestratil vzťah s realitou.
V nejakom lepšom svete by tak mohol byť český (ex)premiér dokonca príkladom pre slovenskú politiku – že aj ten nový, ľahko hnedastý mainstream nemusí byť úplne iracionálny, konšpiračný a bezohľadný k budúcnosti. Teda pokiaľ sa do takého mainstreamu z nejakých dôvodov nezaľúbia Babišovi voliči.
