Tento rok sa prvýkrát chystáme letieť do zahraničia s dieťaťom. V tom čase bude mať zhruba rok a pol a ja si už teraz kladiem otázku, či budem musieť na palube lietadla rozdávať štuple do uší, cukríky alebo sa vopred ospravedlňovať cestujúcim za prípadný plač alebo krik môjho syna.
Takéto scenáre sú totiž realitou a rodičia sa, žiaľ, niekedy musia uchýliť k absurdným preventívnym opatreniam, aby ich dieťa náhodou niekomu neprekážalo.
Spomenula som si na to, ako sa v posledných rokoch často objavovali virálne videá alebo články v médiách, z ktorých sme sa mohli dozvedieť napríklad to, ako cestujúci v Číne zamkli batoľa na záchode, lebo počas letu neustále plakalo. Alebo ako sa aj z dospelého muža stal uvrieskaný nevychovanec, keď nedokázal zniesť plačúce dieťa v lietadle.
Najmä online svet v posledných rokoch zaplavujú názory, že by mali existovať miesta, kde budú mať deti zakázaný vstup. Hovoríme pritom o verejných miestach, ktoré by mali byť teoreticky prístupné všetkým: dopravné prostriedky, hotely či reštaurácie.
Niektorí si možno spomenú na to, ako v roku 2017 vznikla menšia kauza okolo bratislavskej kaviarne Mad Drop, ktorá si nalepila na dvere nálepku, že podnik nie je vhodný pre deti. Niežeby rodičov s deťmi neobsluhovali, ale chceli vraj dať najavo, že sú špecifický priestor a zažili niekoľko nepríjemných situácií.
Napríklad, keď sa batoľa vykakalo na trávnik pred zákazníkmi (akoby to bola jeho vina, že nemalo plienku, všakže). U niektorých rodičov ich nálepka vtedy vyvolala nevôľu. A nie neprávom.
V niektorých aspektoch sme tak trocha spoločnosť alergická na deti. Potrebujeme ich pre prežitie, škaredo sa dívame na ženy, ktoré deti mať nechcú, ale keď už sú tí malí ľudia medzi nami, boli by sme najradšej, aby nás príliš neotravovali svojou existenciou.
A čo s otravnými dospelými?
Je normálne, že ľudia niekedy nechcú byť v prítomnosti detí a že im prekáža hurhaj, plač a chaos, ktorý je s nimi neraz spojený. Ani ja nie som výnimkou. Chápem, že to môže byť obmedzujúce a neznesiteľné. No my dospelí máme na výber a dokonca sme schopní kompromisov. Nečakané, však?
