Autor je zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu
Svoje sklamanie a vážne znepokojenie z toho, že Bezpečnostná rada Slovenskej republiky sa podľa dostupných informácií na svojom zasadaní 23. januára 2025 nezaoberala skutočnými problémami a hrozbami, ktoré reálne ohrozujú súčasnosť a budúcnosť Slovenska, vyjadrili členovia a členky Slovenského ochranárskeho snemu.
Skutočné hrozby
Všetci vieme, akou hrozbou je pre Slovensko vojenská agresia proti susednej krajine, podpora agresora, nárast radikalizmu, zaostávanie za zvyškom EÚ v celom rade oblastí, rastúca zadlženosť, masívny únik mozgov do zahraničia, rýchle starnutie populácie, úpadok školstva a zdravotníctva, devastácia kultúry, nárast regionálnych a sociálnych disparít, stredoveké životné podmienky časti rómskej populácie, závislosť od neobnoviteľných zdrojov energie, orientácia na jedno priemyselné odvetvie, technologická zraniteľnosť, početné prejavy násilia na školách, proti ženám či menšinám, tolerované korupčné kauzy a iné kriminálne či sociálno-patologické javy, kríza vládnutia, amaterizmus namiesto profesionality, šírenie zakázaných ideológií a nenávisti, ako aj extrémna polarizácia spoločnosti.
Protesty nezakážu. Situácia je podľa Fica i Pellegriniho vážna, ale o podrobnostiach nehovoria Čítajte Bezpečnostná rada SR namiesto toho, aby sa venovala skutočným problémom, hrozbám a výzvam, ktorým Slovensko čelí, sa zaoberá fiktívnymi „hrozbami“ a aj to bez toho, aby k nim zaujala konkrétne stanovisko. Tým dokazuje, že ani sama vláda a bezpečnostná rada neberú hrozby, ktorými straší občan premiér, ako reálne a akútne.
A pritom by bolo žiaduce, aby rokovali a aby sa seriózne zaoberali nielen vyššie spomenutými reálnymi hrozbami a výzvami, ale aj mnohými ďalšími, podobne závažnými a nemenej ohrozujúcimi bezpečnosť štátu a jeho obyvateľov, obyvateliek a ich potomkov.
A čo nerešpektovanie ústavného práva občanov?
Ako sa preto konštatuje vo vyhlásení Slovenského ochranárskeho snemu, medzi existenčné hrozby nepochybne patrí aj pokračujúce znečistenie podzemných vôd Žitného ostrova a iných vodohospodársky významných lokalít, havarijné znečistenie častí riek a potokov, rastúce riziko sucha a katastrofálnych povodní, pomalý postup pri dekontaminácii a likvidácii starých environmentálnych záťaží, dovoz odpadu zo zahraničia, nízka kvalita ovzdušia – najmä za niektorých poveternostných situácií a v niektorých regiónoch –, alarmujúci stav časti slovenských lesov, redukcia biodiverzity a ekologickej stability, nedostatočne regulovaný záber poľnohospodárskej pôdy a znižovanie jej prirodzenej úrodnosti, brutálna privatizácia verejných priestorov a strata charakteristického vzhľadu krajiny, skutočnosť, že po nedávnych čistkách, masívnom prepúšťaní a zmenách zákonov nebude mať kto chrániť našu prírodu, malá pozornosť venovaná mitigačným a adaptačným opatreniam vo vzťahu k zmene klímy...
A tiež nerešpektovanie ústavného práva občanov na priaznivé životné prostredie, nerešpektovanie niektorých medzinárodných dohovorov, ako aj paralýza príslušného rezortu, ignorovanie odbornosti, štvavá kampaň proti environmentálnym mimovládnym organizáciám a obmedzovanie možnosti efektívnej účasti verejnosti na rozhodovaní o budúcnosti prostredia, v ktorom žijú oni a budú žiť ich potomkovia.
„Určite sú to témy, ktorými sa už dávnejšie mala zaoberať Bezpečnostná rada SR. To, že tak neurobila ani počas svojho ostatného zasadania, nás napĺňa vážnym znepokojením a obavami,“ konštatujú na záver svojho vyhlásenia členia a členky Slovenského ochranárskeho snemu. Pod vyhlásenie sa ich podpísalo viac ako šesťdesiat, čo je v prípade tohto zoskupenia ústavná väčšina.
