Autor je ekonomický analytik KOZ SR a zakladateľ OZ Pracujúca chudoba
V poslednom čase sa veľa hovorilo a napísalo o plyne z Ruska a podpore vojny na Ukrajine. Ak na Slovensku všeobecne súhlasíme s tým, že dovoz ruského plynu je podpora vojny, aká je alternatíva?
Pokrytectvo?
Okrem Nórska nám ostáva iba dovoz z Azerbajdžanu, Kataru, Saudskej Arábie a USA. Azerbajdžanský režim je diktatúra, ktorá viedla dlhoročný vojenský konflikt s Arménskom a etnicky vyčistila Náhorný Karabach. Katar a Saudská Arábia sú takisto autoritárske feudálne režimy, ktoré sú priamo zapojené vo vojne v Jemene a zároveň hrubo porušujú ľudské práva na svojom území.
Plyn sa v USA ťaží frakovaním, čo je metóda, ktorá zásadne poškodzuje životné prostredie, a súčasný prezident vedie rétoriku o územných nárokoch nie nepodobnú minulým a súčasným diktátorom.
Dá sa toto všetko označiť ako pokrytectvo? Asi áno, najmä keď si uvedomíme, že diskusia ohľadom plynu by sa nemala viesť iba na úrovni diverzifikácie, ale najmä o zmene závislosti našej ekonomiky od fosílnych palív. Počuli ste v poslednom čase v politickej alebo vo verejnej debate niečo na túto tému?
A počuli ste nejakú hlbšiu debatu o tom, že vláda schválila nákup protivzdušnej obrany (PVO) Barak MX z Izraela? Za 560 – 700 miliónov eur? Nepočuli?
