Bol to trochu boj, ale napokon môžeme vyhlásiť trpké víťazstvo a skonštatovať, že na tvrdení o debilizačnom procese na Slovensku máme v princípe zhodu. Môžeme teda prísť s ďalšou hypotézou, že debilizácii myšlienok predchádza bastardizácia jazyka.
Nebudeme vzdychať nad jeho „vulgarizáciou“ a „hrubnutím“, to môže bárs niekto iný, inde a inokedy, ale nad vyprázdňovaním a prekrúcaním slov. Pomocnú ruku nám v tejto veci podal Samuel Migaľ, keď sa rozhovoril o tom, ako chce Peter Pellegrini vytvoriť podmienky na nastolenie svojej „úradníckej vlády“.
Žiaľ, predstava, že prezident si môže po páde vlády (či inokedy) len tak nainštalovať svojich nominantov do vlády, sa neobmedzuje na Migaľa. Jej zdrojom dokonca nie je ani Andrej Danko, ale širšie mediálno-politické prostredie, ktoré sa možno paradoxne pre stručnosť označuje ako „prodemokratické“.
A čo, povedzme to rovno: Ak nám Zuzana Čaputová zanechala niečo patologické, tak predstavy o „úradníckych vládach“.
