Autorka je režisérka
„Milý otec! Vždy, keď sa rozhodujem napísať Ti list, pociťujem ostýchavosť, bojazlivosť... Cítim sa dotknutý, keď do môjho lastovičieho hniezda zatrúsiš svoje rozkazy. Zadržiac a prerežúc všetky cesty, bičuješ ma svojou pravdou, veľkými slovami, v ktorých hlúpe dieťa obdivuje nanajvýš ich veľkosť, ale ich pripustiť nemôže. Zbožne a úzkostlivo rozpoviem Ti všetko a Ty vladárskym ramenom rozsekneš gordický uzol, na ktorom by dieťa rado bolo aj naďalej panošom...“
Napísal krátko pred Vianocami sedemnásťročný slovenský študent Svätozár, osamelý v nemeckom mestečku Stendal, kam ho rodičia poslali na tri roky. Očakávali, že sa naučí plynulej nemčine, a preto naliehali, aby svoj denník i listy písal v tomto jazyku.
„Čo som napísal, ešte raz som si to prečítal a napadá mi, že by si mohol v tom objaviť nejaký tón jemných výčitiek, a preto Ťa prosím, nepochop to tak a odpusť mi, ak som bol niekde príliš smelý... Nechcem si všetko v živote pripísať za vinu. Napíš opäť rýchle, ak Ti to bude možné, ja som veľmi nespokojný, veľmi nespokojný!“
