Autor je teológ, probačný úradník a komentátor
Výzvy na pokoj a zmierenie patria k bontónu týchto dní. Nie je jedno, kto a prečo sa týmito veľkými slovami oháňa. Existuje totiž aj pokoj bez pravdy a zmierenie bez spravodlivosti. Falošné zneužívanie prirodzených ľudských túžob je momentálne jedno z najväčších svinstiev.
Pokoj chce premiér aj prezident. O pokoji, zmierení a vzájomnom rešpekte napísali dojímavú meditáciu (pracovne označenú za vyhlásenie) katolícki biskupi.
Naozaj citliví ľudia so zmyslom pre dôslednosť cítia falošné tóny. Napokon, nie je to nič nové. Komunisti si vymysleli mierové hnutie a pritom desaťročia blúznili o triednom boji a večnom antagonizme spoločenských tried. Ich klerikálni posluhovači zo združenia Pacem in terris tiež rozprávali o pokoji, ale bol to pokoj kolaborácie (alebo aspoň konformity) a ideového vyprázdnenia.
Pokoj je aj v súčasných autokraciách synonymom pre unifikáciu názorov, potlačenie oprávnenej kritiky a všeobecnú letargiu, ktorá vládcom pomáha v upevňovaní moci.
