Dnes je už skutočne robota ako pre koňa volať po rešpektovaní súdnych rozhodnutí. Budeme sa asi musieť dohodnúť, že sme osvietené rozhodnutie sudcu Špecializovaného trestného súdu Petra Pulmana kolektívne nepochopili.
Aj keď autorka si trúfa poznamenať, že aspoň písomné odôvodnenie rozhodnutia by malo byť pre verejnosť zrozumiteľnejšie ako mlčanie bohorovného prežúvavca, ktorý pred súdom nasadol do akejsi limuzíny.
Prečo sudca nevzal Bombica do väzby? Uznal argumenty obhajoby, prokurátor nebojoval Čítajte Občanovi vo večitej túžbe pochopiť konanie súdov nepomohol ani prokurátor. Ak totiž on sám súdu nevysvetlil, že – pozor, toto je bohapusté varenie zo vzduchoprázdna – obvinený bol vydaný na Slovensko až po rokoch a po vlečúcom sa extradičnom konaní, takže sa zjavne súdu vyhýbal, tak sudca nemá čo zvažovať, však. Kde niet žalobcu... veď vieme.
Samozrejme, nikdy nie je dosť zdôrazňovania, že na osobnú slobodu hocako delikventného kohokoľvek možno siahnuť iba ako po krajnom prostriedku a zo zákonných dôvodov. Ak Bombic alias Kollar ani neutečie do zahraničia, ani nebude pokračovať v trestnej činnosti, ani ovplyvňovať svedkov, bude potvrdené, že by bolo zbytočné držať pod zámkom milovníka bielej rasy (nedá sa napísať bezúhonného, lebo vo Veľkej Británii sa už orgány zapodievali jeho mladíckymi chybami).
