Táto krajina nechce vyšetriť svoje najhoršie traumy. Kauza Gorila je jednoznačne jednou z nich.
Dvadsať rokov staré nahrávky svedčiace o korupcii na najvyšších poschodiach štátu teraz definitívne vezme čert a hoci to už nejaký čas bolo evidentné, je to isté: kauzu už nikdy nikto nevyšetrí.

Je ťažké pamätať si z nej detaily, určite si však treba uložiť do hlavy jedno: aktérov kauzy nikdy žiadny súd neoslobodil. Takému súdu, ktorý by rozhodoval o ich vine, sa totiž zakaždým úspešne vyhli.
Jaroslava Haščáka opakovane „omilostil“ zázračný paragraf 363 generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Teraz súd prikázal tajnej službe, aby zlikvidovala nahrávky. Je po všetkom – na súdoch.
Čo ostane, je pocit občanov, že toto je pre prežitie najvýhodnejší typ správania – práve tento, ktorý predviedli „elity“, keď v súkromí konšpiračných bytov hádzali miliónmi ako v mixéri. Veď to vidíte, zohnali peniaze vlastnou hlavou a kde sú. Občania proti zametaniu Gorily protestovali pred vyše dvanástimi rokmi – a už viac nebudú.
Stalo sa vari niečo nebohému bývalému generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi, ktorý namiesto vyšetrovania Gorily skladoval nahrávky celé roky v trezore, aby sa namiesto dôkazu vo vyšetrovaní stali predmetom obchodu, pre ktorý naň naziapal Kočner?
Koncom roka 2020 ešte bola nádej na vyšetrenie Gorily, zadržali Jaroslava Haščáka aj Arpášovcov.
Špeciálna prokuratúra sa o to snažila až do svojej likvidácie, veď asi aj preto nemohla prežiť. Dnes všetci aktéri môžu urobiť hrubú čiaru: prežili sme Gorilu.