Autorka je poslankyňa NR SR za Progresívne Slovensko
Zákony na Slovensku vznikajú bleskovou rýchlosťou, s prípravou, ktorá by v iných štátoch nestačila ani na napísanie príspevku na sociálnu sieť.
Keď na to upozorňujeme, koaličná väčšina argumentuje len tým, že to nie je v rozpore s ústavou. Zhoršená kvalita zákonov ich zjavne nezaujíma.
Toto je prípad dane z finančných transakcií, ktorá koncom minulého roka prešla parlamentom expresne napriek tomu, že dodnes pretrvávajú pochybnosti o výklade zákona. Na povrch sa dostávajú len postupne. Napríklad informácia, že daň by sa mala týkať aj súkromných školských zariadení.
Vláda tak znovu ukazuje, že školstvo pre ňu nie je prioritou.
Sľub ministra verzus zákon
Minister financií Ladislav Kamenický nás ešte v decembri ubezpečoval, že neziskové organizácie túto daň platiť nebudú, teda ani materské či základné školy, ktoré majú túto právnu formu. Zjavne očakával, že jeho slová zoberú ako záväzné aj ďalšie štátne inštitúcie, no tie sa riadia literou zákona, nie prázdnymi sľubmi ministra.
Finančné riaditeľstvo však zákon interpretuje inak ako jeho tvorca. Súkromné školy sú neziskové organizácie, no vznikli podľa iného zákona, ako je ten, ktorý sa cituje v legislatíve o transakčnej dani. Oslobodenie sa ich preto netýka.
Nelogické? Samozrejme. Toto sú presne tie chyby, ktoré by mohla vláda odstrániť, keby bol zákon prešiel plnohodnotným pripomienkovým konaním a schvaľovaním v parlamente. Odborníci? Analýzy? Diskusia? Načo, keď koalícia môže veci vybaviť za zlomok času a energie. Tváriť sa, že problém neexistuje.
Súkromné školy tak majú smolu. Zákonodarca zjavne predpokladal, že vznikli na základe nejakého vyššieho vesmírneho princípu, keďže ich v zákone vôbec nespomenul.
Výsledkom je, že mnohé súkromné školy, ktoré fungujú ako neziskové organizácie, budú zbytočne a nespravodlivo zdanené, hoci ich hlavnou činnosťou je vzdelávanie detí. To priamo ohrozuje ich činnosť v situácii, keď už aj tak vinou tejto vlády a jej konsolidácie zápasia s nedostatkom financií.
Je to, ako keby sme zaviedli špeciálnu daň na knihy a potom sa čudovali, prečo ľudia menej čítajú. Namiesto podpory vzdelávania, ktorá sa (asi len zo zvyku) objavila aj v programovom vyhlásení vlády, tak v skutočnosti vláda hádže školám polená pod nohy. Pridáva im ďalšie administratívne a finančné prekážky.
Kde je zodpovednosť?
Toto je len jeden z problémov, ktoré zákon priniesol do daňového systému. Medzinárodná daňová asociácia (IFA) už upozornila, že zákon nielenže spôsobuje chaos, ale aj porušuje európske právo. Narúša dokonca voľný pohyb kapitálu v EÚ.
Kto by sa však obťažoval takýmito detailmi, keď treba rýchlo plniť legislatívny plán a čo najefektívnejšie hodiť na ľudí Ficovu drahotu?
V tomto momente je nevyhnutné, aby sa zákon o transakčnej dani čo najskôr novelizoval. Štát by mal jasne povedať, že školy a školské zariadenia, ktoré plnia verejnoprospešný účel, musia byť od tejto dane oslobodené.
A najmä treba zmeniť prístup k expresnému schvaľovaniu zákonov. Nie je to totiž len príbeh o jednej zbabranej legislatíve. Je to príklad systémového zlyhávania, ktoré podkopáva dôveru občanov v právny štát.
Ak budeme zákony ďalej prijímať v zhone, bez odborných analýz a konzultácií, čaká nás nielen v školstve ďalší chaos. A ten si Slovensko, ktoré už teraz zápasí s nedostatkom kvalitného vzdelávania a podfinancovaním, nemôže dovoliť.
Je načase prestať legislatívu robiť na poslednú chvíľu a začať ju pripravovať tak, aby skutočne slúžila ľuďom. Možno to znie ako nudná technikália, no aj toto je jeden z krokov, ktorý vedie k lepšie fungujúcemu Slovensku.
